Cestujeme s deťmi. Seychelly – La Digue a Eden Island.

Autor: Peter Cmorej | 13.5.2019 o 16:29 | Karma článku: 3,90 | Prečítané:  1630x

V predchádzajúcich dvoch dieloch sme sa s vami podelili o praktické informácie z našej cesty a povedali sme si o ostrovoch Mahé a Praslin. Dnes to najkrajšie, ostrov La Digue. Na záver o milionárskej „rezervácii“ Eden Island.

Mnohí dovolenkári sa vyberú z letiska rovno na trajekt a šup ho na La Digue, na celý týždeň. Veď to je to najkrajšie z najkrajších. Veru neviem, čo tam ten týždeň robia, my keby sme boli bez malého, tak nás po troch dňoch už mrle žerú. La Digue je malý ostrov, ktorý pobeháte na bicykli aj za jeden deň. Poďme však pekne po poriadku.

Na La Digue sme bývali v Kot Babi, v ubytovaní, ktoré objavili Svetobežníci a odvtedy tam počujete viac češtiny a slovenčiny ako angličtiny. Na La Digue sme boli 5 nocí, počas ktorých prišli ďalšie dve české rodiny. Kot Babi sme si vybrali aj preto, lebo po pravde žiadne iné slušné ubytovanie, za normálnu cenu, sme na La Digue nenašli. Podľa ponuky na Bookingu a Agode to vyzeralo, že na La Digue je 2,5 domčeka, čo, ako sme zistili, nie je pravda, ubytovania je dosť, len mi je záhadou, kde inzerujú.

Tip: ak by bolo Kot Babi obsadené a nevedeli by ste nájsť nič iné, napíšte im email. Výhodou malého ostrova je, že každý každého pozná a určite vám budú vedieť odporučiť nejaké iné ubytovanie. Personál bol veľmi ochotný.

Tip 2: ak budete objednávať ubytovanie priamo od Kot Babi, pri platbe sa ich poriadne popýtajte na platobné inštrukcie, prípadne vymámte od Babiho Paypal účet. Dokument s platobnými údajmi, čo mi poslali, bol mierne chaotický, z nemeckého účtu sa platba vrátila a keď som poslal peniaze na účet seychelskej banky, na miesto určenia dorazilo o 10 % menej ako som poslal.

Keďže som sa snažil držať náklady aspoň trochu na uzde, v Kot Babi som objednal dvojku za 90 eur/ noc, priamo v hlavnej budove. Z chýbajúcej kuchynky bola manželka najprv trochu nešťastná, no nebola to žiadna tragédia. Polievku aj výživu pre malého nám ochotne zohriali v kuchynke na recepcii, kde pripravovali raňajky. Tie sme si dali iba raz (hrianky s džemom plus ovocie) a potom sme si už kupovali jogurty a sladké pečivo. Na extra širokej posteli sme sa pohodlne vyspali všetci traja, aj keď pre drobca bola pripravená detská postieľka.

Inak, ak by som mal ísť na hotelovú dovolenku, vyberiem si Le Nautique. Tento hotel vyzeral veľmi príjemne aj zvonku a to nehovorím o fotkách. Tam by som vydržal aj ten týždeň.

Bicykle a jedlo

Kým na Mahé a Prasline sme si požičiavali autá, tu žiadnu požičovňu nenájdete. Všetci sa pohybujú na bicykloch. Áut je na ostrove málinko, aj to väčšinou elektrické golfové vozíky. My sme k našim bicyklom prišli hneď na ceste z malého prístavu k ubytovaniu. Kot Babi je vzdialené od prístavu asi 5 minút pešo, celá dedinka La Passe je vlastne len pár ulíc, ktoré sa pomaly strácajú v prírode. Ako tak ťahám kufre, osloví nás starší černoch a pýta sa kam ideme. Keď mu poviem, že Kot Babi, rozžiari sa mu tvár, že náhoda, on je z Kot Babi a je to tu pár metrov, odprevadí nás. A že či nám prinesie bicykle.

Že černoch nemá s Kot Babi nič spoločné, som pochopil ešte pred platením, keď som ho videl ako ťahá bicykle od niekadiaľ z vonku. Domáca Velma na to nič nehovorí, kšeftovanie s bicyklami je zjavne súčasť ostrovnej ekonomiky. Za dva bicykle aj s detskou sedačkou sme zaplatili 250 rupií za deň (16-17 eur). Ak by sme si požičali bicykle priamo z požičovne, ktoré boli do 200 metrov po hlavnej ulici asi tri, možno by sme ušetrili 50 rupií/ deň.

Naša obava bicyklovať s dieťaťom sa ukázala ako neopodstatnená. Prvýkrát trochu protestoval a potom sa mu to tak zapáčilo, že sa sám pýtal na bicykel. Jazdiť s dieťaťom za chrbtom je tiež úplne jednoduché.

Obchodov nájdete v La Passe niekoľko, všetky sú však trochu ďalej od Kot Babi. Väčšina z nich predáva v sklených vitrínach koláče, respektíve plnené pečivo, rôznych ťažko identifikovateľných druhov. Nájdete omeletu v pečive, niečo ako párok v župane, strúhaný kokos zaliaty nugátom, aj vyprážaný banán, či všakovaké iné ovocie. Najlepší výber je doobeda. Takéto pečivo sme videli aj na iných ostrovoch, ale až tu sme ochutnali a aj výber tu bol najväčší.

Čo sa týka normálneho jedla, na La Digue nás prekvapilo, že na rozdiel od Mahé a Praslinu tu bol na každom rohu take-away a mnohé dokonca s celkom bohatým výberom. Jeden z najlepších bol pár metrov od Kot Babi: Mi Mum´s. Na výber majú skoro 20 jedál, z toho polovica je stály výber, druhá sa mení. Od rána do večera tu bolo plno domácich aj turistov. Jedlo si môžete zobrať so sebou alebo zjesť pri stole. Žiadna veľká gastronómia, kvalitou však porovnateľné s väčšinou reštaurácií a za štvrtinovú cenu. Chow mein rezance, či chicken burger boli napríklad veľmi chutné. Maťkovi sme niekoľko krát kúpili hranolky, väčšinou nám ich však ofrflal. Sucháre mu k životu stačili.

Reštaurácie sme na La Digue navštívili dve. Do Eau Claire, pár metrov od Kot Babi, sme sa aj vrátili, špagety nám zachutili. Názov druhej si nepamätám, bola vedľa luxusnej Fish Trap, jedlo však priemerné.

Pláže

Väčšina turistov si to ako prvé namieri na Anse Source d’Argent, podľa rebríčkov najkrajšiu pláž na svete. Scenéria striebornej zátoky je naozaj nádherná, avšak neokúpete sa tu. More je doobeda také plytké, že aj s Maťkom sme boli dobrých 50 metrov od brehu, aby sme sa mohli aspoň po pás ponoriť do vody. Na pláži je na miestne pomery celkom dosť ľudí, ale pláž je rozsiahla, delená kameňmi na menšie celky. Čím ďalej idete, tým je ľudí menej.

Vstup na Anse Source d’Argent  je spoplatnený, keďže sa nachádza v areáli bývalej plantáže  L’Union Estate. Za celodenný vstup pýtali myslím 120 SCR, čo je asi 8 eur. Za návštevu stojí aj samotná plantáž, môžete si tu kúpiť vanilku, či obrazy miestnych umelcov. V areáli je vraj aj letné sídlo prezidenta. V strede plantáže sa nachádza obrovská skala, pod ktorou chovajú veľké korytnačky, ktoré môžete nakŕmiť. 

Pri kŕmení korytnačiek sme sa trochu zabudli, naspäť sme vyrazili neskôr ako sme mali a Maťko nám na bicykli zaspával. Krátky spánok ho tak refreshol, že potom už spať nechcel. Dali sme si teda obed u Mimy, šupli sme Maťka do kočíka a vydali sme sa na blízku Anse Severe.  Na peknej dlhej pláži je každých sto metrov pod korunami stromov bar, v ktorom vám urobia ovocné smoothie, predajú ovocný tanier, či kokos. A ešte sa tu výborne šnorchluje. 

Maťka to zlomilo až pri ďalšej pláži, Anse Patates. Malá pláž s veľkými kameňmi je zvrchu veľmi fotogenická, ale už na prvý pohľad vidieť, že na plávanie veľmi nie je. So spiacim Maťkom sme sa vrátili na Anse Severe a tam sme sa usalašili na zvyšok dňa. 

Tip: ak chcete šnorchlovať, určite si zoberte topánky do vody. Po koraloch sa chodí veľmi zle a ak je voda pri vstupe plytká, budete trpieť. Presne ako ja. Kým som si zašnorchloval, musel som prekonať 20-30 plytkých metrov.

Stálo to však za to. Na zlome, kde sa z plytkého brehu rýchlo stávala slušná hĺbka, sú živé koraly a pri nich sa hmýrili hejná pestrofarebných rýb rôznych druhov. Lepšie šnorchlovanie som doteraz zažil iba na Havaji v Hanauma Bay.  Šnorchloval som asi 40 metrov od brehu, tesne za miestom, kde sa lámali vlny.

Tá lepšia časť pláže je na severe (vzdialenejšia od Kot Babi). Tam sme šnorchlovali a je tu aj najlepší bar. Dredatý domorodec púšťa reggae a svoj ovocný nápoj si môžete vychutnať v hamaku. Anse Severe sme opúšťali skoro až za tmy a tak sme využili ďalšiu vychytávku.

Tip: verejné osvetlenie na La Digue nečakajte. Len čo o šiestej večer padne tma, La Digue zaspáva a cyklisti bez svetiel brázdia nočné ulice. Niektorí turisti riešili problém čelovkami, my sme si na tento účel priniesli silikónové, ľahko pripevniteľné, svetlá na bicykel, ktoré sme tentokrát pripevnili na Maťkov kočík a bezpečne sme sa vrátili na ubytovanie. Ja som ich kúpil na vianočných trhoch v Inchebe, majú ich tam každý rok. 

Druhý deň sme začali na malej pláži bez mena rovno oproti Kot Babi. Maťko sa hral v piesku a čľapkal v plytkej vode. Povedali sme si, že poznávať sa vydáme až po jeho spánku. Tak sa aj stalo a poobede sme sa vydali na najvzdialenejšiu časť ostrova, pláž Grand Anse. Cesta nám trvala asi 15-20 minút a aj keď kopec medzi vami a plážou zdolávate po okraji, miestami je to celkom makačka. Za najväčší úspech som považoval, že som bicykel netlačil. Tento úspech sa mi žiaľ ďalší deň nepodarilo zopakovať.

Grand Anse  nám vyrazila dych. Pamätáte sa na Anse Intendance (Mahé) z prvého blogu? Písal som, že jedna z dvoch najlepších pláží. Tak toto je tá druhá. Aký je rozdiel medzi najkrajšou a najlepšou? Tie najkrajšie, ako Source d’Argent, majú nádhernú scenériu, lahodiacu oku aj fotoaparátu. Zaplávať si v nej však nezaplávate. Tie najlepšie majú všetko, sú krásne, veľké, príroda je v dokonalej harmónii s morom.

Aj keď tabuľa pred plážou hovorila o plávaní na vlastné nebezpečenstvo a bedeker upozorňoval na vlny a spodné prúdy, na Grand Anse sa dalo pohodlne zaplávať. Šnorchlovať som skúšal iba pri skalách vľavo, ale nebolo to najlepšie miesto. Možno bolo treba ísť viac na otvorené more, to som však nechcel.

Hneď pri príchode na pláž sme začuli slovenčinu a to dokonca z dvoch smerov. Jedným bol starší pár, žijúci v Taliansku, ktorí cestovali s priateľmi. A ten druhý, mladý pár .. moja manželka chvíľu pozerá ... „však to je Kiki z Lučenca“. Kto by povedal, že sestrinho spolužiaka z gymnázia stretnete po dobrých 15 rokoch na druhom konci sveta? Kris a Zuzka žijú v Brne, sú veľmi fajn, radi cestujú a teraz využili akciové letenky z Prahy. Strávili sme spolu dva príjemné večery u nás na verande, pri pivku, víne a cestovateľských zážitkoch.

Tip: nezabudnite na repelent! Komáre pri Kot Babi na nás mali hody. Nabudúce si už zoženiem aj repelent vo forme masti, lebo sprej veľmi nezafungoval. A vedeli ste, že proti komárom vraj pomáha vitamín B? Nabudúce beriem celé balenie.

Tretí deň sme sa vybrali preskúmať, čo sa nachádza za Anse Patates. Výlet to bol pekný, ale až po koniec cesty neboli pláže ničím výnimočné a boli aj pomerne malé. Ešte pred obedom sme opäť skončili na Anse Severe a poobede sme sa vybrali späť na Grand Anse. Tentokrát som cez skalnú stenu preliezol aj na susediacu Petite Anse. Pláž nie je  vôbec „petite“, v skutočnosti je iba o niečo menšia ako jej väčšia sestra a ani výzorom za ňou nezaostáva. Pláže sú si veľmi podobné. Prechod cez skaly bol jednoduchý, po vychodenej ceste sa len vyškrabete hore a opäť dole, celé to trvá možno 5 minút. Kris so Zuzkou to zvládli ešte o jednu pláž ďalej, na Anse Cocos. Museli sa však dostať cez močarisko a nestálo to vraj za to. Anse Cocos je menšia a ani vstup do mora nie je pieskový, ako na Grand a Petite Anse.

Štvrtý deň ma moja drahá žienka pustila na poldenný výlet za šnorchlovaním na susedné ostrovy Grand a Petite Soeur, a Ile Felicite. Výlet som si zariadil cez našu domácu Velmu a stál 800 rupií (50 eur). So mnou a dvoma postaršími nemeckými pármi išli štyria sprievodcovia. Dvaja sa vo vode motali okolo nás aj so záchrannými kolesami a len čo som sa trochu vzdialil, či pozabudol, hneď po mne kričali „everything ok, sir?“. Do toho ešte okolo nás vo väčších kruhoch plával tretí sprievodca, starší černoch, s nejakou tyčou v ruke. Že „just in case“, keby náhodou žralok. Teraz neviem, či sa mal chudák obetovať, alebo mu tou tyčou chcel dať cez držku.

Žraloka sme síce nevideli, za to všetko ostatné áno. Videli sme všakovaké rybky, asi desať morských korytnačiek a dokonca aj raje. Zaujímavé je, že morské korytnačky nemajú radi, keď sa dotkneš ich panciera. Sú naň citlivé a votrelca môžu dokonca uhryznúť. Avšak za plutvy, teda vlastne ruky, ich môžeš chytiť bez problémov. Jeden z našich sprievodcov sa za korytnačkou ponoril a „vytiahol“ ju za ruky na hladinu. Vôbec neprotestovala. Bolo to výborné, dať si high five s morskou korytnačkou len tak nezažiješ. Po troch hodinách šnorchlovania som bol úplne grogy a zvyšok dňa sme len tak leňošili na Anse Severe.

Eden Island

Po piatich nociach na La Digue sme sa vrátili na Mahé, ktoré som už popisoval v prvom blogu. Na záver tohto cestopisu teda ešte spomeniem umelý ostrov milionárov, Eden Island, ktorý sa nachádza tesne pred Victoriou, hlavným mestom Seychel. Ostrov začali stavať štrnásť rokov dozadu a môžete si tu kúpiť apartmán, menší domček, či veľkú vilu s bazénom. Každá nehnuteľnosť má vlastné kotvisko pre loďku, majú tu dve súkromné pláže a ku kľúčom od dverí vám pri kúpe pribalia aj občianstvo.

Uprostred ostrova sa nachádza nákupné centrum, v ktorom sme strávili posledné hodiny pred našim odletom z raja. Okrem obchodov tu nájdete všetko, čo obyvateľ Eden Islandu potrebuje. Nemeckého zubára, očného, súkromnú kliniku, požičovňu jácht, ale aj lekáreň s ponukou Viney a českých probiotických jogurtov, či antikvariát so second hand slovenskými knižkami. Nebude asi náhoda, že predajné prospekty k nehnuteľnostiam majú okrem angličtiny a čínštiny práve v češtine. V centre nájdete aj výborne zásobený Spar.

V kotvisku pred nákupným centrom boli „odparkované“ rôzne krásavice, medzi inými aj táto 74 metrová jachta neznámeho vlastníka s názvom Plvs Vltra. A to tam nebola najväčšia. Ako sme tam tak sedeli a jedli zmrzlinu, hovoril som si, že viem pochopiť, prečo si zo všetkých miest na svete kúpia vilu práve tu. Seychelly sú jednoducho nádherné. Dúfam, že sa sem ešte niekedy vrátime.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Autor Gorily Holúbek: Flašíka viem vysvetliť, polícia sa mi neozvala

Kvalita nahrávky je podobná originálu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Johnson prekvapil a dohodol sa s EÚ na odchode

V sobotu zasadne britský parlament

Komentár šéfredaktorky

Čo nám Gorila hovorí o Ficovi a Haščákovi

Gorila ponúkla jasnú predstavu, ako si interpretujú fungovanie štátu.


Už ste čítali?