reklama

Cestujeme s deťmi na Seychelly - Praslin

V prvej časti nášho cestopisu som písal všeobecne o Seychelloch, o najväčšom ostrove Mahé a lietaní s deťmi. Dnes si povieme o ostrove Praslin a pridám niekoľko praktických rád o autách, jedle a peniazoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Aj keď naše okolie nás má trochu za extrémistov, na Seychelloch som zistil, že my sme vlastne úplne priemerní cestovatelia. Rodiny s deťmi boli na každom kroku, videli sme niekoľko mesačné batoľatá, mamičky v pokročilom štádiu tehotenstva, ktoré za sebou ťahali druhého drobca, či otecka, čo na trajekt ťahal šesť kufrov, kým mamička sa starala o dvojičky. Pre poriadok musím dodať, že časť rodín je určite možné prisúdiť veľkej výletnej lodi, ktorá pri jednom z ostrovov kotvila dva dni.

Čo sa týka jedla, v reštauráciách dominujú ryby a kuracina. Kuchyňa nezaprie indický vplyv, každá reštaurácia ponúka niekoľko druhov kari. Čo jedol náš Maťko? Keďže jeho jedálniček bol v tej dobe obmedzený na keksy, sucháre a polievky – malá oslava za každú normálnu stravu, čo sme do neho dostali - zo Slovenska sme nabrali bohaté zásoby Active plátkov, paradajkový pretlak a niekoľko pohárov polievky. Manželka pozavárala približne dvojdecové poháre a s tými si Maťko vystačil polovicu dovolenky. Prvý krát sme na ceste naspäť nemali problém ako sa pobaliť. Polievky som pohodlne nahradil miestnym rumom :)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na raňajky jedol Maťko jogurty, výber bol pomerne bohatý. Obchody veľkosti našich večierok sú na Seychelloch na každom rohu. Niektoré zásobené lepšie, iné horšie. V niektorých mali aj detské výživy a ovocné kapsičky. Na Prasline a Mahé sme našli aj „prémiové“ obchody s drahými potravinami francúzskej či talianskej výroby. Na Prasline to bol supermaket Whole food na Grand Anse a na Mahé jeden z obchodov pred odbočkou na Les Canelles (od Anse Royal). Keďže sme bývali v apartmánoch, manželka Maťkovi sem tam niečo ukuchtila. Paradajková polievka, zemiaky, rezance - aspoň za pokus to stálo :)

Medzi ostrovmi sa presúvate trajektami. V podstate všetky má pod palcom spoločnosť CatCocos. Aj keď sa poobzeráte inde, veľa neušetríte. Lacnejšie kúpite lístky cez internet a v predstihu. Na kúpu lístkov na mieste by som sa radšej nespoliehal, aj keď trajektov chodí denne niekoľko, boli celkom plné. Trajektami sa dostanete na hlavné tri ostrovy - Mahé, Praslin a La Digue. Na menšie ostrovy, na ktorých nájdete maximálne jeden hotel, vás zoberú domáci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Seychelly sú u telefónnych operátorov v Zóne 3, hovory sú šialene drahé, verejné wify veľmi nenájdete a na tie na ubytovaniach by som sa nespoliehal. Hneď po prílete si na letisku u jedného z dvoch telefónnych operátorov kúpte lokálnu SIM. Mňa 60 minút a 3 giga dát stáli asi 35 eur. Telefón s dual SIM sa hodí.

Praslin

Na Prasline sme bývali v Belle Vacance. Vrelo odporúčame! Domáca, Pilar, je zlatíčko. Bookovali sme napriamo, lebo na Agode už mali vypredané. Veľmi pekný a tak akurát veľký apartmán s troma posteľami nás stál 90 eur/noc. Jedinou nevýhodou je, že tie najkrajšie pláže sú presne na opačnej strane ostrova. Nevadí, autom ste tam za pol hodinu. Toto ubytovanie za to stálo. Belle Vacance má aj malý bazén, ktorý sme si s Maťkom parádne užili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvé dva dni na Prasline nám žiaľ pršalo. Naši kanadskí susedia, ktorí prišli za svojou vnučkou a dcérou ešte pred Vianocami a už tu boli skoro mesiac a pol, hovorili, že za celú dobu im zatiaľ pršalo tri dni. Mali sme teda trochu smolu. Hneď prvý deň nás vyslovene spláchlo pri prechádzke po najbližšej pláži. Grand Anse však za veľa nestojí, je to skôr prístavisko pre rybárske bárky.

Z iného súdka sú dve pláže pár kilometrov na sever, Anse Georgette a Petite Anse Kerlan, na ktoré sa dostanete cez golfový areál. Ako na potvoru, nám sa to nepodarilo. Prvý deň sme sa po Maťkovom spánku motali autom po okolí, pred stráženou bránou golfového areálu sme sa otočili a odbočkou na Anse Kerlan, kúsok pred areálom, sme prišli na malú pláž s reštauráciou, kde sme aj ostali a nechali Maťka hrať sa. Až večer som z mapy pochopil, že toto Petite Anse Kerlan nebola. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhý deň nám opäť pršalo a tak sme sa vybrali autom poznávať druhú stranu ostrova. Ku golfovému areálu sme sa vrátili až tretí deň, kedy nám strážnik povedal, že vstup si musíme nahlásiť deň dopredu a musí to urobiť náš ubytovateľ. No a keď tam Pilar večer volala, najbližší voľný termín bol až za dva dni, kedy sme už odchádzali. Anse Georgette a Petite Anse Kerlan sme teda nevideli.

Našťastie pláže na druhej strane ostrova boli také krásne, že dlho nás to nemrzelo. Anse Volbert sme videli druhý deň za usmokleného počasia (pekná), aj tretí deň za nádherného slnečného počasia (wau!). Nádherná dlhá pláž s cementovo bielym pieskom, veľmi dlho plytká voda, neďaleko ostrov. Po pláži sa aj dobre kočíkovalo. Jedinou chybou bolo, že pieskové dno šnorchlovaniu nepraje.

Okolo Anse Volbert je väčšia zástavba, obchody, reštaurácie, aj zmenáreň. Mimochodom, peniaze. Menil som eurá a dostal som dokonca lepší kurz ako pri výbere z bankomatu, či platbe kreditnou kartou. Problém nebol s ničím. Skoro všade sa dá platiť kartou a bankomatov je tiež dostatok.

Na začiatku Anse Volbert nájdete taliansku reštauráciu Gelateria de Luca. Nielenže vyzerá najlepšie na okolí, ale bola to aj najlepšia a najlacnejšia reštaurácia, ktorú sme na Prasline našli. Vlastne v lacnejšej reštaurácii sme na Seychelloch neboli. Všetko, čo sme si objednali, bolo veľmi chutné. Rybacie carpaccio, pizza, octopus kari, aj zmrzlina.

Na opačnej strane ostrova, okolo nášho ubytovania, sme také šťastie na reštaurácie nemali. Ani reštaurácia Capricorn na malej pláži z prvého dňa, ani reštaurácia Paradisier nás neohúrili. Musím však povedať, že aj keď sme na jedlo celkom nároční, vyslovene zlé nebolo ani jedno. Reštaurácia Paradisier bola v našom bedekri jednou z najlepšie hodnotených a treba povedať, že na úrovni obsluhy to bolo vidieť. Octopus curry však bolo najslabšie aké sme jedli a moja ryba bola priemerná.

Po Anse Volbert sme zamierili na Anse Boudin, pláž so žltým pieskom a nádhernou farbou vody. Škoda len veľkých vĺn a strmého vstupu do mora. Vlny nás prekvapili, lebo deň predtým, v podobnom čase, nebola na Anse Boudin ani vlnka, kým za rohom, na Anse Lazio, bolo more celkom nepokojné. Inak nad Anse Boudin je reštaurácia Pasquiere, v ktorej sme síce neboli, ale musí z nej byť krásny výhľad a podľa tabule má aj prijateľné ceny. Odbočku k nej si všimnete skôr pri návrate, keďže je trochu za rohom.

Anse Lazio, jedna z desiatich najkrajších pláží sveta, je na úplnom konci cesty. Ak ste na pochybách, či už nie ste na konci, choďte ešte ďalej, až kým neprídete až na pláž. Ak prídete autobusom, čaká vás z konečnej asi 20 minútová prechádzka cez strmší kopec.

Na Anse Lazio sme boli dvakrát, naozaj je krásna. Pláž je plná typických kameňov, po prekonaní ktorých nájdete ďalšie časti pláže, kde bude stále menej a menej ľudí, až budete možno úplne sami. Na poslednej z nich nájdete na skale skrytý bar Honesty, ktorý vás privíta dokonca aj v slovenčine. Na Anse Lazio nájdete aj dve reštaurácie, jedna z nich, Le Chevalier, aj s ubytovaním. Noc v malej izbe pre dvoch vás bude stáť 150 eur.

Svetobežníci písali, že na Anse Lazio si aj dobre zašnorchlovali. Ja som to šťastie nemal, oba dni boli celkom veľké vlny. Na Anse Lazio sa žiaľ osem rokov dozadu odohral útok žraloka na človeka. Mladému Britovi sa stala osudnou jeho svadobná cesta. Aj keď sa to stalo na Seychelloch iba raz, na dno Anse Lazio pre istotu natiahli sieť, ktorá už také veľké zviera ku ľudom nepustí.

Na Anse Lazio sa dá dostať aj pešo z druhej strany ostrova, z konečnej autobusov kúsok za Anse Georgette. Ochotný domáci nám tvrdil, že je to tak na pol hodinu a že to dáme aj s maličkým. Keďže začiatok cesty bol hore na kopci a pláž dole na druhej strane kopca, boli sme trochu nedôverčiví a dobre sme urobili. Za Honesty barom som našiel koniec cesty a bolo to veru na regulárnu turistiku. Bez dobrej obuvi a bez nosiča pre malého by som do toho nešiel.

Autom či autobusom?

Po Prasline a Mahé sa môžete celkom pohodlne pohybovať aj autobusom. Niekoľko liniek chodí po celom ostrove a jedna jazda, ľubovoľne dlhá, stojí 7 rupií (asi 50 centov). S malým dieťaťom to však nie je najlepší nápad. Ste menej flexibilný, autobus môže meškať, dieťaťu sa môže chcieť spať, autobus môže byť preplnený, vystúpite do dažďa, ... Vyskúšali sme si to na dovolenke v Ríme a nakoniec sme radšej chodili autom aj do centra, aj napriek zápcham.

Auto hneď po prílete sme si rezervovali dopredu. Zbytočne. Na letisku je ostrá konkurencia lokálnych požičovní a mohli sme určite dostať aj lepšiu cenu. Ak nepôjdete v úplnej top sezóne, auto dopredu neriešte. My sme si auto rezervovali cez Carflexi a aj s autosedačkou nás stálo niečo cez 50 eur na deň. Dostali sme staručký Hyundai i10 a keď som zbadal autosedačku, zapochyboval som, či sme Maťka predsa len nemali nechať ešte proti niečomu zaočkovať.

Na Carflexi nájdete na Tripadvisore kopec pochvalných recenzií. Neverte im, je to len premyslená reklama písaná tak umne, že ju admini neodhalili. Carflexi ani nie je požičovňa, je to len zberná stránka na dopyty, ktorá sa tvári ako požičovňa a auto vám v skutočnosti zabezpečia od niekoho iného. 

Na Seychelloch sa jazdí vľavo, cesty veľmi často nemajú krajnicu ani zvodidlá a skoro všetky autá majú automatickú prevodovku. Netreba sa však báť, všade sa jazdí 40-tkou a jediná cesta, kde je dovolených 80, je asi 10 kilometrov pred hlavným mestom. Na ľavú stranu si celkom rýchlo zvyknete, len pri odbočeniach si budete neustále opakovať, do ktorého pruhu sa máte zaradiť a namiesto blinkrov budete zapínať stierače.

Automat je jednoduchý, stačí si zapamätať, že ovládať pedále treba iba jednou nohou. A aby ste vedeli, L je jednotka, 2 je normálna dvojka, a slúžia na rozjazdy do kopca. Ja som to nevedel, a na D (Drive) sme k ubytovaniu skoro nevyšli.

Na šoférovanie po Seychelloch stačí len trocha skúseností. Aby ste nespanikárili, keď sa na vás v prudkej zákrute s veľkým prevýšením budú liať z neba hektolitre vody. Lebo aj také sa môže stať. Ste v trópoch a krajina je kopcovitá. Čo sa týka chýbajúcich krajníc a zvodidiel, vyslovene nebezpečné to nie je. Po krajoch sú približne dvojmetrové priekopy, a ak je zráz väčší, cesta má aj zvodidlá.

Na Prasline a pri návrate na Mahé sme si auto požičali priamo v prístave od chlapíkov s ceduľkami. Dalo sa vyjednávať a výsledná cena bolo okolo 40 eur / deň. Na Prasline sme mali opäť Hyundai i10 staršieho vydania. Na Mahé sme však dostali novučičkú Kiu Picanto. Detskú sedačku sme už neriešili, ani ich nemali, a pri tej rýchlosti 40 km/h nám to neprišlo potrebné. Nikto sa nad tým nepozastavoval.

Ešte dodám, že na Seychelloch sme nepotrebovali k prenajatiu auta kreditnú kartu, nikto nám neblokoval zálohu, ani nenútil drahé poistenia. Ste na ostrove, nikam im s autom neujdete. Dobrú kreditnú kartu však rozhodne odporúčam, mal by ju mať každý cestovateľ a budem tomu venovať aj osobitný článok.

Čo sa týka máp a navigácie, stiahnite si do mobilu určite viac offline máp. Google maps žiaľ nemá viaceré bočné cesty a ako som už spomínal v prvom článku, na prvé ubytovanie nás navigovala úplne zle. Sygic úplne nanič. Najpodrobnejšia a najprínosnejšia bola jednoznačne „Map of Seychelles“, tá ale nemá navigáciu. Na navigovanie som nakoniec používal aplikáciu Navigator. Grafika z 90. rokov a robotický hlas, ale dostala nás kam sme potrebovali. Dobrá offline navigácia je vraj aj „Hero“. Tú som však stiahnutú nemal. 

Coco de Mer

Coco de Mer sú všade.
Coco de Mer sú všade. (zdroj: Peter Cmorej)

Čo by to bol za cestopis, keby som vynechal symbol Seychell, ikonické kokosové orechy Coco de Mer. Orechy vyzerajú ako ženské lono a rastú na jedinom mieste na svete, vo Vallée de Mai na Prasline. Samce palmy majú penis, samičky plody a rozmnožujú sa trením o seba. Návšteva Vallée de Mai patrí medzi top atrakcie na Seychelloch. Nám sa však predstava ako Maťka držíme na vyznačenej cestičke, aby mu nepadol 20 kilový kokos na hlavu, veľmi nepozdávala, takže sme to oželeli. Coco de Mer však uvidíte všade, v každom obchode, i v logu každej miestnej firmy. Viac a zaujímavejšie píšu o Vallée de Mai Svetobežníci.

Kamaráti, ktorých sme stretli na La Digue, nám povedali, že ak chcete poriadny hike, lacnejšou alternatívou je prírodná rezervácia Fond Ferdinand, taktiež na Prasline. Čaká vás riadny výstup na kopec odmenený prekrásnym výhľadom.

Nabudúce o ostrove La Digue a šnorchlovaní s morskými korytnačkami.

Peter Cmorej

Peter Cmorej

Bloger 
  • Počet článkov:  141
  •  | 
  • Páči sa:  25x

Celý život sa profesionálne venujem financiám a investovaniu. V politike sa venujem aj dôchodkom, daniam a odvodom. Člen strany SaS a komunálny poslanec v Bratislave. A ešte sem tam vyvíjam softvér, radím s investíciami, či chránim spotrebiteľov. Viac na mojom LinkedIn. Zoznam autorových rubrík:  Finančné poradenstvoMajte sa na pozoreDruhý pilierCestovanieSlepá spravodlivosťVeselé príhody z neveselého VOPolitický obšťastníkSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu