Kandidujte na vyššiu funkciu
Marián Greksa a Iveta Plšeková kandidovali pred štyrmi rokmi na starostu Petržalky. Stali sa mestskými poslancami, Plšeková z toho dokonca vytrieskala post viceprimátorky. Nie sú jediní. Bratislavské mestské zastupiteľstvo sa doslova hemží starostami a neúspešnými kandidátmi na starostov. Psychológia funguje. Množstvo voličov sa snaží utešiť kandidáta aspoň hlasom na nižšiu funkciu. „Za starostu som ťa nekrúžkoval, tak ti dám hlas aspoň na poslanca“.
Marián Greksa získal v celej Petržalke ako kandidát na starostu 2735 hlasov, Iveta Plšeková 3628. Obaja úspešne roztrieštili hlasy a starostom sa stal Vladimír Bajan o 810 hlasov pred Janom Hrčkom. Bajana zvolilo 6,3 % oprávnených voličov.
Obaja, Marián Greksa aj Iveta Plšeková, skúšajú rovnakú taktiku opätovne. Plšeková tentokrát kandiduje dokonca za primátorku. V Petržalke však nie sú jediní. Trieštiť hlasy, s vidinou postu mestského poslanca, ide aj Miroslav Dragun, Ján Bučan a do tejto kategórie je možné zaradiť aj Táňu Kratochvílovú, aj keď tam je to možno iba o egu Matúša Valla, ktorý len potreboval zapichnúť zástavku do najväčšej mestskej časti.
Zmeňte si priezvisko
Oľga Adamčiaková je skutočným rekordérom Petržalky. Poslankyňou je 24 rokov, čo je o štyri roky dlhšie ako bol starostom Vladimír Bajan. Kým Bajan už za starostu nekandiduje, poslankyňa Adamčiaková má šancu natiahnuť svoju úspešnú šnúru o ďalšiu štvor-ročnicu. Je taká úspešná vďaka svojej pracovitosti?
Nemyslím si. Táto dlhodobá predsedníčka sociálnej komisie, kde mala dlho pod palcom prideľovanie obecných bytov, prehovorila za posledné štyri roky na zastupiteľstve iba raz. Aj to po mne kričala mimo mikrofón za otázku, či nepovažuje za etický problém, že hlasuje vo veci tunelovania rozpočtu cez Petržalské noviny, aj keď je zamestnankyňou zodpovedného „páchateľa“, a či nemala potrebu nám o konflikte záujmov aspoň povedať.
Oľga Adamčiaková je vďaka svojmu priezvisku na volebnej listine vždy prvá a žiaľ veľké množstvo našich susedov krúžkuje automaticky pekne od vrchu, prvých kandidátov. Však aj tak žiadneho z tej listiny nepoznajú. Premenujte sa na Ábelovského a na betón vás zvolia.
Známe meno
Pamätáte si, ako do VÚC v Žiline kandidoval Peter Sagan? Keby to nebolo práve za Kotlebu, menovec slávneho cyklistu by bol možno úspešný. Funguje to. Športovci, umelci, či moderátori lákajú na svoje mená voličské hlasy. Aha, to meno poznám, šup tam krúžok. Mnohí voliči sa rozhodujú až príliš prvoplánovo. Úspech v športe alebo známa tvár žiaľ nič nehovoria o odborných, či osobnostných kvalitách kandidáta.
Tak, ako sa do veľkého parlamentu dostal za SNS kedysi Vinco Lukáč (mimochodom, vedeli ste, že nebyť hlasov pre Vinca, SNS by sa vtedy do parlamentu nedostala?), do komunálu sa ľahko prekrúžkoval hokejista Lažo, moderátorka Farkašovská, spevák Greksa, či tréner Hochschorner. Kým posledne menovaný hlasuje za správne veci, o predchádzajúcich menách to žiaľ povedať nemôžem.
Autor je poslancom v Petržalke a opätovne kandiduje za mestského aj miestneho poslanca.