Pani Magdaléna si roky platila poistnú zmluvu spojenú so sporením, až prišiel ten čas, kedy sa mala zmluva skončiť a pani Magdaléna mala dostať nasporených 4800 Eur. Vtedy pani Magdalénu navštívila zástupkyňa poisťovne, vyslaná, aby koniec zmluvy „vyriešila“. Keďže pani Magdaléna vo svojom veku 60 rokov už žiadne poistenie nepotrebovala, zástupkyňa sa rozhodla situáciu „vyriešiť“ tak, že ponúkla pani Magdaléne produkt s garantovaným úrokom 2,5 % ročne.
„Jedinou podmienkou je, aby ste ten produkt mali tri roky. Za tri roky bude zhodnotenie 7,5 %, no nie je to úžasné?“ Pani Magdaléna súhlasila. Peniaze hneď nepotrebovala a 7,5 % za tri roky sa jej videlo ako pekný zisk. To už dnes len tak niekto neponúka. Peniaze nechala v poisťovni, na takzvanom účte špeciálneho poistného, kde sa nasporená čiastka rozložila na úhradu prvých troch rokov trvania novej zmluvy.
Po dvoch rokoch pani Magdaléna zistila, že z poistnej zmluvy si môže vybrať približne 238 Eur a ani po troch rokoch ju ani náhodou nečakajú jej úspory zhodnotené o sľubovaných 7,5 %. Pôvodnú sumu, 4800 Eur, by pani Magdaléna dostala až ako sto ročná, za približne 40 rokov. Väčšinu peňazí pani Magdalény si podelila organizovaná skupina podvodníkov.
Na svoje si prišla poisťovňa, pešiaci i spoločnosť, ktorá pešiakov zastrešovala. Konkrétne mená a názvy si nechám pre seba, lebo z minulosti viem, že poisťovňa má armádu drahých právnikov, ktorí húževnato chránia jej údajne dobré meno. Koľko z lupu si odniesli zlodeji na tej ktorej úrovni, nie je podstatné, ale zo skúsenosti viem, že spoločnosť zastrešujúca pešiakov mohla zinkasovať tak 3200 Eur, z čoho si pešiaci podelili približne polovicu. Keďže v tomto prípade dala tip na korisť priamo poisťovňa, mohlo to byť menej.
Naša poisťovňa je zlodej trpezlivý. Rozoberá svoju korisť po kúskoch, rok čo rok, keďže to robí vo veľkom a vie, že korisť jej len tak neutečie. Úlovkov ako je pani Magdaléna má stovky až tisíce a najlepšie na tom je, že korisť väčšinou roky nezistí, že je ohlodávaná až na kosť. Nie každý odhalí vzdušné zámky tak ako pani Magdaléna.
Prečo som ich nazval organizovanou skupinou podvodníkov? Lebo nikto v tom nie je nevinne a každý z nich vie, čo činí. Poisťovňa vie, že neexistuje žiaden racionálny dôvod vložiť toľké peniaze do poistky spôsobom ako to urobila pani Magdaléna. Poisťovňa vie, že pani Magdaléne za jej peniaze neposkytuje žiadnu skutočnú protihodnotu a že pani Magdaléna veľa stráca, kým ona profituje.
Pešiaci, aj medzičlánok, sú odborne spôsobilí, o čom svedčí ich zápis v registroch NBS a preto musia vedieť, čo robia. Ak by sme aj pripustili, že celý cirkus so skúškami a odbornou spôsobilosťou je len jedna neúčinná šaráda a pešiaci by sa z toho chceli očistiť akože nevedomosťou, ťažko poprieť rozpor medzi tvrdením, aký je produkt úžasná investícia a vedomím, že za úspešný predaj dostanem tučnú odmenu. Peniaze sa nekotia na strome, niekto to musí zaplatiť a trestný zákon má na to definíciu nepriamy úmysel.
„Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.“
Svetlo nádeje na konci tunela
Poznáte to príslovie. Toľko sa chodí s krčahom po vodu ... až vám majiteľ studne nedá po papuli. Tento krát už krčah pretiekol. Keď ma pani Magdaléna so svojím nešťastím oslovila, spojilo sa jej odhodlanie z bezvýchodiskovej situácie s mojím pohoršením a poisťovňu aj pešiakov sme zažalovali.
Poisťovňa má totiž v poistných podmienkach popísaných veľa vecí, ktoré sa v slušnej spoločnosti nenosia. Tak napríklad ten vtip o garantovanom zhodnotení 2,5 % ročne. Ak vložíte 100 Eur a niekto vám najprv naúčtuje poplatok 5 % a potom vám pripíše 2,5 %, ide o garantovanú stratu, nie zisk. Hovorí sa tomu aj rozpor s dobrými mravmi, či neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy.
Alebo taká pokuta pri odstúpení od zmluvy. Prečo by si mala poisťovňa po piatich rokoch v prípade ukončenia zmluvy privlastniť 80 % z hodnoty účtu klienta? A po desiatich rokoch ešte 40 %? Takéto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, v neprospech klienta. V prípade nespokojnosti so zmluvou pokuta neumožňuje klientovi ukončiť zmluvný vzťah bez neprimerane vysokej finančnej straty. Zákon takéto praktiky zakazuje v § 53 ods. 4 písm. e) a k) Občianskeho zákonníka.
V tomto prípade urobili pešiaci ešte jednu závažnú chybu. Na analýze potrieb klienta vyznačili, že pani Magdaléna má záujem o poistenie bez sporenia. Napriek tomu, že „Analýza potrieb klienta“ je len alibistický zdrap papiera, ktorý v skutočnosti chráni predajcu a nie klienta, dokázali ho pešiaci vyplniť tak nešťastne, že poistná zmluva nespĺňala ani jednu zo zaznamenaných požiadaviek. To poisťovni nebránilo odpovedať pani Magdaléne na jej prvú sťažnosť klasickým spôsobom: „Podpísali ste analýzu potrieb, čím ste potvrdili, že produkt spĺňa Vaše požiadavky“.
Na pešiakov sme podali trestné oznámenie pre trestný čin podvodu. Argumentovali sme, že pešiaci nastavili parametre zmluvy tak, že pani Magdaléna musela pri akomkoľvek vývoji utrpieť významnú stratu, pokým oni zo zmluvy profitovali. Na úkor pani Magdalény.
Okrem žaloby na náhradu škody sme podali aj sťažnosť na NBS. Ako sa zachovala Národná banka? Boli podvodníci potrestaní? Získala pani Magdaléna naspäť svoje peniaze? Pokračovanie už o dva dni.
