Natália celý život pracuje s deťmi. Pomáha im, aby našli šťastný domov.
Natália sa všemocne snažila pomôcť dvom desaťročným dievčatám Julke a Jojke, ktoré boli odňaté z profesionálnej rodiny, ako tovar vyexportované do Talianska a tam ostali tehotné, ktovie s kým.
Natália hlasno kričala aj keď Ivane Boórovej odňali v Británii deti.
Vďaka Natálke a Alojzovi Baránikovi, je doma s mamou už aj malá Natálka.
Natália sa nebojí otvorene písať, čo za ľudia rozhodujú o našich deťoch. Alebo čo za uja, stráži deti.
Natália poukázala, že viac ako polovica našich detí adoptovaných do zahraničia končí, nevedno prečo, v Taliansku. V krajine, o ktorej sami jej najvyšší predstavitelia hovoria, že v nej miznú deti, najmä tie zahraničné. Však o tie sa už nikto nestará.
Natália zistila, že talianska adopčná agentúra minula na Slovensku státisíce Eur, z ktorých priamo profitovali ľudia, ktorí rozhodujú o medzinárodných adopciách. Napríklad aj ten ujo, čo stráži deti. Z peňazí bola vydaná napríklad brožúra s hodnotou toaletného papiera. Kto si rozdelil ostatné peniaze nevedno, lebo napríklad pán Muška, podpredseda ZMOSu, sa infozákonom buzerovať nenechá a zmluvy nevydá. Hlavne, že si bol za peniaze talianskej adopčnej agentúry pozrieť Turínske plátno.
Natália ďalej zistila, že o 158 deťoch v Taliansku nie sú žiadne postadopčné správy. Kričala tak hlasno, že cez Luciu Nicholsonovú ju bolo počuť až v parlamentnom Výbore pre ľudské práva. SMERákom však fyzická kontrola detí nevoňala. Nechcelo sa im. Minister Richter sa uspokojil s rýchlym dodaním chýbajúcich správ, ktorým dôveruje, lebo „majú čerstvý dátum a prišli z partnerskej organizácie". Že boli dodané akosi prirýchlo na to, aby tých 158 detí niekto pred napísaním správ aspoň navštívil, to už SMERákov ani KDHákov nezaujíma. Záznam z rokovania výboru nájdete tu.
Dnes Natália kandiduje za poslankyňu Trnavského samosprávneho kraja a ja tak trochu ľutujem, že nie som Trnavčan a preto nemôžem dať Natálke 9.novembra svoj hlas.
Vy možno môžete.