Zákon, ktorý pochoval trh finančného poradenstva

Autor: Peter Cmorej | 27.9.2010 o 10:37 | Karma článku: 12,58 | Prečítané:  4583x

Onedlho skončí prechodné obdobie na prispôsobenia sa novému zákonu o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Zákon mal odlíšiť „kvázi" poradcov, ktorí cez deň nosia monterky a po večeroch sa hrajú na „odborníkov na finančnom trhu" od takých, ktorí vedia klientovi naozaj kvalifikovane poradiť. Bohužiaľ stal sa pravý opak. Zákon definitívne zabezpečil, že doteraz neexistujúci trh finančných poradcov u nás ani nikdy nevznikne.

Bežní ľudia sú na slovné spojenie „finančný poradca" alergickí. Ihneď si predstavia vychcálka v obleku, ktorý sa im nie tak dávno snažil nanútiť životnú poistku len aby zinkasoval províziu. A ešte od nich žiadal kontakty na desať známych a nie a nie dať pokoj.

Zákon sľuboval odlíšiť finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov. Finančný sprostredkovateľ by bol aj naďalej platený provízne, kým ten kto na to vedomostne a odborne má, by sa mohol honosiť titulom finančný poradca a mohol by si za svoje služby pýtať aj priamu platbu od klienta. Aspoň tak si to predstavoval asi každý, kto to s prácou v tomto odbore myslí vážne.

Nový zákon 186/2009 Z.z. to však spravil presne opačne. Finančný poradca nesmie byť platený iným spôsobom ako priamo od klienta (§ 32 ods. 6), kým finančnému sprostredkovateľovi umožňuje zákon okrem provízie prijímať od klienta aj iné peňažné a nepeňažné plnenia, pokiaľ bol o tom klient vopred informovaný (§ 32 ods. 1).

Prečo ?

Zákaz pre finančných poradcov prijímať provízie za sprostredkovanie produktov má zrejme za cieľ absolútnu profesionalizáciu tohto povolania. Má to však chybičku krásy: neexistujú poradcovia, neexistujú klienti, neexistujú produkty. Súčasný trh je tak zdegenerovaný, že klienti nie sú naučení za služby poradenstva na finančnom trhu platiť. Naopak sú naučení, že ich jednom v kuse niekto otravuje, či už „privátny bankár" z banky alebo finančný poradca z ulice. Samozrejme nájdu sa výnimky, ale neexistuje potrebná masa klientov, ktorá by uživila profesionálnych finančných poradcov.

Ak si doteraz niektorí poradcovia za svoje služby fakturovali extra cenu, vždy to robili iba popri provízne platenému poradenstvu (napríklad za analýzy bez uzatvárania akýchkoľvek produktov). Na Slovensku neviem o žiadnom poradcovi, ktorý by sa uživil čisto na základe priamych platieb od klientov. Ono to v podstate ani nie je možné, lebo produktov, ktoré by v sebe nemali zakomponovanú províziu je ako šafránu. Provízny systém degradoval celý trh, ale to je stará obohraná pesnička.

Aj tak by to nikto normálny nerobil ...

„Dobre, vymysleli to blbo, ale aj tak si tú certifikáciu na finančného poradcu spravím, bude to aspoň dobrá imidžovka", myslel som si. No pozor, ono to nebude také jednoduché. Zákon zakazuje vykonávať súčasne aj činnosť sprostredkovateľa, aj činnosť poradcu. „Nevadí, urobím si to na dva rôzne právne subjekty... sprostredkovanie mám už aj tak na „eseročku" a poradca budem ako fyzická osoba." Ďalší omyl. Zákon je na naše pomery až prekvapivo precízny a podobné pokusy skoro úplne znemožňuje absolútnym zákazom v § 27.

Ale aj bez toho by to nikto normálny nerobil. Zákon rozdeľuje finančný trh na 5 sektorov: sektor poistenia a zaistenia, sektor kapitálového trhu, sektor prijímania vkladov, sektor poskytovania úverov a sektor doplnkového dôchodkového poistenia. Ak chcete robiť finančného poradcu vo všetkých sektoroch, musíte absolvovať odbornú skúšku na stupeň najvyššej odbornej spôsobilosti pre každý sektor zvlášť. Potrebná skúška s certifikátom stojí pre každý sektor 90 Eur. Päť sektorov je teda 450 Eur. Po úspešnom zvládnutí skúšok treba požiadať o vydanie povolenia, ktoré Vás príde na ďalších 50 (FO), respektíve 166 Eur (PO).

Navyše, aby ste neohlúpli, každé 4 roky si musíte túto procedúru za 450 Eur zopakovať. To sú najtvrdšie podmienky zo všetkých slobodných povolaní. Paradoxne, zodpovedné osoby veľkých maklérskych firiem (po novom „samostatných finančných agentov") majú mäkšie podmienky odbornej spôsobilosti.

Delenie finančného trhu na päť sektorov musel vymyslieť niekto veľmi inteligentný, kto sa už veľmi dlho neodlepil od svojej úradníckej stoličky. Sektor prijímania vkladov a sektor poskytovania úverov sú v našich právnych predpisoch definované dokonca jednou celou vetou v zákone 483/2001 Z.z. o bankách (§ 5 písm. a) a b) ). Poradenstvo v sektore doplnkového dôchodkového poistenia sa dá zhrnúť väčšinou do dvoch - troch viet, šikovný to zvládnu aj v jednej („ak ti neprispieva zamestnávateľ, neber to"). Obzvlášť vysoko stupídne je delenie na sektor kapitálového trhu a sektor prijímania vkladov („s nákupom akcií Vám rád poradím, ale termínovaný vklad, viete, to už je iný sektor ...").

To si fakt niekto myslí, že finančné poradenstvo môže byť delené po sektoroch ? To aj daňoví poradcovia sa majú deliť a jeden má radiť iba nepriame dane, druhý miestne dane a tretí daň z príjmov ? Alebo obvodný lekár, jeden sa bude Vami zaoberať iba od pása hore a druhý od pása po špičky ?

Rovnaké delenie na sektory platí aj pre finančných sprostredkovateľov (po novom „podriadených finančných agentov"), ale tých nebude preskúšavať NBS za 90 Eur za sektor, ale skúšať ich bude ich materská maklérska spoločnosť (aspoň tak to zatiaľ vyzerá).

Byrokracia pokračuje

Aby toho nebolo málo, NBS žiada od poradcov aj pravidelné výpalné. Minimum je 33 Eur ročne, maximum je pre FO 165 Eur ročne, pre PO 995 Eur ročne. Konkrétnu výšku určuje NBS vždy na každý rok osobitne.

Pre prípad, že by finančný poradca spôsobil svojou činnosťou škodu, zákon zaviedol povinné profesné poistenie. Finančný poradca musí byť poistený minimálne na sumu 100 000 Eur na jednu škodovú udalosť, najmenej 150 000 Eur úhrnom pre všetky poistné udalosti. Ak chce robiť poradenstvo aj v sektore poistenia, požadované limity sa zvyšujú až na 1 120 000 Eur na jednu škodovú udalosť, resp. 1 680 300 Eur úhrnom.

Ďalej na to aby Vám NBS vydala povolenie, musíte preukázať akým informačným systémom disponujete, ako máte zabezpečený prenos dát smerom k finančným inštitúciám a NBS, musíte predložiť na posúdenie návrh vnútorných predpisov na zamedzenie legalizácie príjmov z trestnej činnosti, návrh vnútorných predpisov o spôsobe vybavovania sťažností klientov a potenciálnych klientov, návrh vnútorných predpisov upravujúcich zamedzenie konfliktu záujmov a návrh vnútorných predpisov upravujúcich pravidlá styku s klientom.

To všetko pre Vás platí, aj keď chcete finančné poradenstvo vykonávať iba Vy sám, len s Vašou aktovkou a osobným počítačom.

Ako dopadla snaha zvýšiť úroveň a ochrániť klienta ?

Biedne. Skupina profesionálov za týchto podmienok nikdy nevznikne. Tým „monterkovým" bude často stačiť iba základný stupeň odbornej spôsobilosti (bez maturity). A školiť (skúšať) ich budú naďalej ich materské firmy. Tie firmy, ktoré svojich sprostredkovateľov často udržiavajú v sladkej nevedomosti, len aby sa predávali čo najlepšie provízne ocenené produkty.

Veľa by sa toho žiaľ nezmenilo ani keby všetkých skúšala NBS.  Svedčia o tom okruhy otázok, ktoré vydala NBS pre potreby jednotlivých odborných skúšok (opatrenie 9/2010). Okruhy vyzerajú ako osnova ďalšieho vysokoškolského skripta zameraného na memorovanie a nepoužiteľného pre prax. Poradenskej praxe sa okruhy nedotýkajú.

Zákon výrazne zvyšuje mieru informačných povinností. Žiaľ informácie opäť pripravujú subjekty  priamo zainteresované na predaji produktu. A tak namiesto osvety a nápisov na zmluvách, ktoré poznáme z cigariet („IŽP na sporenie škodí Vašej peňaženke") pribudlo iba ďalšie lajstro popísané malými písmenkami.

Vďaka pomýlenému zákonu klient opäť raz prehral.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fotografie boli detailné. Novinári hovoria o tom, ako ich sledovali

Možno skúšali odsledovať, kto by bol najľahšia obeť, hovorí Zuzana Petková.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Uvedomuje si štát, aká bola hlboká Kočnerova nora?

Nevieme, či sledovanie novinárov bol ojedinelý prípad.


Už ste čítali?