Druhý pilier povinný pre všetkých bez rozdielu veku!

Autor: Peter Cmorej | 25.1.2016 o 18:20 | Karma článku: 6,09 | Prečítané:  1592x

Aké riziko znáša starší sporiteľ? Bolo by riskantné, keby bol v druhom pilieri povinne každý bez rozdielu veku? 

Odpovede na obe otázky sú pre druhý pilier priaznivé. Riziko je nízke a ľahko kvantifikovateľné aj za predpokladu, že (ne)odbornosť štátnych zásahov sa v nasledujúcich rokoch nezlepší.

Neviem ako vám, ale mne sa to otváranie a zatváranie druhého piliera ani trochu nepáči. Je okolo toho veľa kriku a celý systém to destabilizuje. V takej Austrálii je ich druhý pilier (superannuation fund system) povinný pre všetkých pracujúcich od 17 do 70 rokov, ktorí zarábajú aspoň 450 AUD mesačne, čo je niečo ako životné minimum. Prečo by aj u nás nemohol byť druhý pilier povinný pre všetkých?

O zásahu na verejné financie sa rozprávať nemusíme. Ten môžeme ovplyvniť výškou percent, ktoré alokujeme do jednotlivých pilierov. Mňa dnes zaujíma, či by povinný druhý pilier priniesol budúcim dôchodcom nejaké významné riziká, pre ktoré by sme o jeho povinnosti pre všetkých nemali uvažovať.

Zamyslime sa nad faktom, že štátny dôchodok je sporiteľom krátený vždy podľa pomeru odvodov, ktoré odviedli do oboch pilierov. Zoberme si takého Jana, ktorý je úplne priemerný chlap. Zarába približne priemernú mzdu a preto aj jeho dôchodok bude priemerných 400 Eur, nech sa nám to ľahko počíta. Keďže je naozaj priemerný, do dôchodku pôjde po odpracovaných 40 rokoch. Dnes má Jano 50 a do dôchodku pôjde v 65.

Povedzme, že Jano by dnes, ak by to bolo ešte možné, vstúpil do druhého piliera. Ako by to ovplyvnilo jeho dôchodok od štátu? Opäť predpokladajme, že pomer odvodov medzi prvým a druhým pilierom bude na večné veky 14 ku 4. Nebudem vás týrať vzorcom, ale vedzte, že Jano by od štátu dostal vďaka účasti v druhom pilieri na dôchodku iba o 33 Eur menej, tj. 367 Eur mesačne. K tomu sa pripočíta dôchodok z druhého piliera.

Bude to spolu viac alebo menej ako iba od štátu? Nikto nevie, iba Sociálna poisťovňa sa dnes tvári, že ona áno. Závisí to od fondov, aké si Jano zvolí v druhom pilieri, ale aj od produktov, aké budú za pätnásť rokov ponúkané ako forma výplaty dôchodku z druhého piliera. V neposlednom rade treba dodať, že ani tých 400 Eur od štátu nie je práve vytesaných do kameňa. Zároveň vieme, že veľká hrôza to z toho druhého piliera isto nebude, lebo štát na Jana myslí a tak mu od 52ky prikazuje mať časť úspor v garantovanom fonde. Ak sa nám dôchodkový vek zdvihne na 65 rokov, malo by sa začať s preklápaním v 55ke.

No neviem ako vám, ale mne to riziko, že Jano by mohol mať v úplne najhoršom teoretickom príklade dôchodok o 2-3, či nebodaj až o 5 Eur (!) nižší, za ten bordel s otváraním druhého piliera nestojí. Ale čo ja viem, možno som iba buržuj z bratislavskej kaviarne.

Zároveň treba dodať, že ak by Jano nejaký ten rok-dva vydržal s tými 377 Eur mesačne, a dôchodok z druhého piliera by začal poberať neskôr, tak šanca, že by pochodil horšie ako iba pri spoliehaní sa na štát, je prakticky rovná nule.

Jano starne, má 55

Povedzme, že Jano má 55 a chce vstúpiť do druhého piliera. Je to pre neho naozaj také nevýhodné a nemal by o tom ani uvažovať? V tomto prípade rátajme, že Jano pôjde do dôchodku vo veku 63 rokov, takže sporiť bude 8 rokov. Jeho dôchodok z prvého piliera bude tým pádom krátený o necelých 18 Eur, tj. mesačne bude dostávať 382 Eur. Keď k tomu prirátame, že niečo dostane aj z druhého piliera, zistíme, že účasťou v druhom pilieri ide do rizika kvantifikovateľnom opäť na jednotky eur.

Vieme, že finančné trhy sa nám vyvíjajú v nejakých cykloch a preto je doba sporenia dôležitým parametrom druhého piliera. Aby sa nám ku koncu sporenia nestalo niečo nepríjemné, máme v druhom pilieri už spomínané povinné skonzervatívňovanie  v posledných 10 rokoch sporenia. Skonzervatívňovanie však zároveň znamená nižší potenciál zhodnotenia a preto môžeme povedať, že Janove riziko mať kombinovaným dôchodkom o 2-3 Eurá menej sa nám kratším investičným horizontom zvyšuje. Dobre, nech teda štát garantuje tým, čo by boli v druhom pilieri kratšie ako X rokov, že im ten prípadný rozdiel 2-3 Eurá mesačne doplatí. Pri každej reforme predsa vznikne nejaké prechodné obdobie, s ktorým sa musíte vyrovnať a ktoré niečo stojí. Mimochodom, aj to by sa dalo urobiť inteligentne a nie „na hulváta“ - na, tu máte všetci 2 Eurá mesačne. Pointa je však v tom, že takéto riziko je pomerne ľahko kvantifikovateľné a nebudú to žiadne obrovské peniaze.

Jano už v druhom pilieri je a odvod do druhého piliera sa bude zvyšovať

Predpokladajme, že náš 50 ročný Jano je v druhom pilieri od úplného začiatku, takže má už za sebou desať rokov sporenia, z toho 7 rokov pri odvodoch 9 % do druhého piliera a odvod sa bude z dnešných 4 % skutočne zvyšovať na 6 % tak, ako predpokladá zákon. Krátenie štátneho dôchodku je v tomto prípade podstatne komplikovanejšie, keďže pri každej výške odvodov je iné. Za prvých 7 rokov sa bude štátny dôchodok Janovi krátiť o 35 Eur. Za ďalšie roky treba zarátať aj prechodné obdobie zvyšovania odvodu zo 4 na 6 %, ale vedzte, že to bude spolu krátenie o ďalších 51 Eur. Jano teda bude sporiť do druhého piliera spolu 25 rokov a za to dostane od štátu namiesto 400 Eur krátený dôchodok 314 Eur.

Koľko však bude mať Jano nasporené? Už sme si povedali, že kryštálovú guľu máme na rozdiel od Sociálnej poisťovne v oprave, ale koľko má priemerný Jano nasporené teraz, po desiatich rokoch, to približne vieme odhadnúť. Ak Jano zarábal po celý čas priemernú mzdu, tak za desať rokov naukladal do druhého piliera približne 6749 Eur a to už som rátal aj s poplatkom pre DSS.

Vieme dokonca povedať, koľko Jano naukladá do druhého piliera za ďalších 15 rokov sporenia. To vďaka tomu, že .. pozornejší ste si už možno všimli .. v našom teoretickom príklade rátame s čisto teoretickým stavom, že priemerná mzda ostane na večné veky na úrovni 858 Eur. Jano si teda naukladá do druhého piliera ešte 8134 Eur.

To, čo Jano navkladal, teda 14 883 Eur, môžeme pokojne brať ako minimum, ktoré bude mať Jano pred odchodom do dôchodku na účte. Rypákov budem v tomto bode odkazovať na pravdepodobnosť straty v závislosti od dĺžky investičného horizontu. Pri odhadovaní, koľko môže mať Jano na účte, už ideme do vôd vysokej kuchynskej matematiky, ale vedzte, že pri zhodnocovaní v priemere o 2 % ročne nad úroveň inflácie by to mohlo byť približne 22 000 Eur a ak bude mať Jano šťastie a priemerné zhodnotenie nad úroveň inflácie by bolo 5 % ročne, tak to bude niekde okolo 33 000 Eur. Úroveň inflácie spomínam preto, aby som zdôraznil, že ide o reálne tvrdé peniaze, za ktoré si stále kúpite toľko isto chleba a vajíčok ako dnes.

Dokáže investovanie poraziť infláciu? O koľko a s akou pravdepodobnosťou? Čítajte aj:

Záverečná kvízová otázka znie: nahradí Janovi nasporená suma 86 Eur mesačne, čo je výška krátenia jeho dôchodku od Sociálnej poisťovne? Zabudnime prosím na tú nešťastnú epizódu s názvom anuitná novela a na všetky ponuky životných poisťovní. Vieme, že aktuálny stav dlho nevydrží, tak použime pri výpočtoch trochu sedliackeho rozumu.

Najprv to skúsme úplne kuchynským výpočtom, to jest nasporená suma delené očakávanou dĺžkou poberania dôchodku, odbornejšie priemerná dĺžka dožitia, čo je 19 rokov, respektíve 228 mesiacov. V najhoršom možnom prípade Jano tratí. 14 883/228 je 65 Eur mesačne a pár centov, čo je jednoznačne menej ako výška krátenia. Skúsme však kuchynskú matematiku trochu povýšiť a rátajme s úplne bežnou vecou a to, že nasporené prostriedky nesú nejaký výnos aj vo fáze výplaty. Budeme rátať s výnosom 1,9 %, čo je dnes výška technickej úrokovej miery a parameter bezpečného výnosu, s ktorým poisťovne bežne pracujú. 

Výška renty sa nám zrazu zvýši na 80 Eur mesačne, čo je už iba o 6 Eur menej ako je výška krátenia. Ak by Jano nedbal na riziko, že dožije s nižším dôchodkom a hneď na začiatku by si nastavil výber na 86 Eur mesačne, tak svoj účet vyčerpá v 17 tom roku. 82 ročný dôchodca Jano bude teda čeliť výraznejšiemu zníženiu životnej úrovne, eventuálne nám spadne do sociálnej siete.

Čo to celé znamená? Aj keby sa ďalších 15 rokov do druhého piliera naďalej miešal nejaký diletant, zásluhou ktorého by bol reálny výnos nulový, riziko 50 ročného Jana je stále kvantifikovateľné na 6 Eur mesačne. A to celé stále za predpokladu, že miera náhrady príjmu z prvého piliera ostane aj za 15 rokov nezmenená (!), čo je vysoko nepravdepodobné. Toto poprosím vytesať do kameňa.

A teraz to skúsme aj s nejakým výnosom. Pri konzervatívnych 2 % ročne to po kuchynsky vychádza na 96 Eur mesačne (22 000/228). Jano si polepšil. Keď pridáme aj zhodnocovanie 1,9 % vo fáze výplaty, výsledok je 114 Eur mesačne. Jano sa už hlasno smeje. Bolo na účte 33 000 Eur? Dôchodok je minimálne 144 Eur, pri zarátaní vnútorného výnosu 170 Eur mesačne. Vila Bonaparte horí v plameňoch a útočia na ňu davy čerstvých dôchodcov, bývalých voličov SMER-SD, vystúpivších kedysi z druhého piliera.

A to sme sa ešte vôbec nedotkli takej „maličkosti“, že štátny dôchodok je sporiteľom nespravodlivo krátený viac ako by mal byť, takže po správnosti by nebolo krátenie v našom príklade 86 Eur ale menej.

Vráťme sa k pôvodnej myšlienke blogu. Aké riziko znáša starší sporiteľ v druhom pilieri? Do akého rizika ideme, ak by bol druhý pilier povinný pre všetkých? Dnes som myslím dokázal, že do nízkeho. Aj v najhorších možných prípadoch sú riziká prinízkou cenou za to, že druhý pilier by bol konečne stabilný a predvídateľný.

PS: komu to náhodou nedošlo, tak účelom tohto blogu je, aby sa čitateľ nad problematikou zamyslel. Nie je dizertačnou prácou a nemá ambíciu prezentovať jediné absolútne správne riešenie. Kde je napríklad spodná hranica príjmu, kedy sa to naozaj neoplatí? A ako by zmenilo situáciu vyššie percento pre druhý pilier? To je na dlhé diskusie :)

Peter Cmorej

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?