Podielové a ETF fondy, poplatky, aktívna a pasívna správa

Autor: Peter Cmorej | 19.1.2015 o 10:00 | Karma článku: 7.22 | Prečítané  2990-krát

Keďže som vyprodukoval jeden trošku odbornejší blog, dnes vysvetlím pojmy, ktoré by Vám nemuseli byť úplne jasné. Dozviete sa napríklad, prečo by ste sa mali vždy zaujímať o Kľúčové informácie pre investorov, prečo by ste sa nemali nechať nalákať na každú akciu bez vstupných poplatkov, alebo aj prečo nie sú indexové fondy všeliek.

Ak neviete, čo je to podielový fond a ako funguje, ste žiaľ na nesprávnej adrese. Tu sme už na kurze pre mierne pokročilých. Základy o podielových fondoch si môžete prečítať napríklad tu.

Počuli ste už o ETF fondoch? ETF fondy sú kvázi podielové fondy obchodované na burze. Hlavným rozdielom je, že ETF nenakúpite od svojho poradcu alebo v banke, ale musíte si otvoriť účet u brokera, respektíve u obchodníka s cennými papiermi, a ETF si nakúpiť priamo na burze. Tým, že ETF sa „nebabre“ s mikro investormi a nijako sa nestará o distribučné kanály, náklady ETF fondov sú výrazne nižšie ako náklady bežného podielového fondu.

ETF fondy sú vo svojej podstate zamerané skôr na skúsenejších investorov a skúsený investor vie, že okrem daní a smrti sú isté už len poplatky, čo je ďalší dôvod, ktorý tlačí na nízkonákladovosť ETF fondov. Nízke náklady sú hlavnou výhodou ETF fondov. Z podstaty ETF fondov preto vyplýva, že sú riadené prevažne pasívne, pretože pasívna správa je lacnejšia. Pasívna správa znamená, že niečo kúpite a držíte. Preto má väčšina ETF fondov charakter indexových fondov.

Samozrejme existujú aj výnimky. Určite nájdete na burze aj aktívne spravované ETF fondy. Investiční manažéri si však musia byť istí pridanou hodnotou, ktorú pre investora prinášajú. Ak investor v aktívnej správe pridanú hodnotu neuvidí, drahší ETF fond investíciu od skúsenejšieho investora nezíska.

Čo je to aktívna správa? Aktívna správa je napríklad vyberanie takých akcií, o ktorých si manažér fondu myslí, že sa im bude dariť lepšie ako ostatným akciám na danom trhu. Alebo napríklad aj manažovanie fondu z akcií do konzervatívnejších inštrumentov (dlhopisy, hotovosť, ...) podľa vývoja dopredu určených indikátorov. Opakom je pasívna správa, keď fond nakupuje celý trh, väčšinou vo forme nejakého indexu a ten väčšinou drží, nech sa deje, čo sa deje. Pravdou je, že manažérov, ktorí sú schopní pretaviť aktívnu správu do konzistentných výsledkov aspoň na úrovni indexov, prípadne ich porážať, je ako šafranu.

Čo je to index? Zjednodušene, index je zoznam firiem zložený podľa nejakého kritéria. Najčastejším kritériom je veľkosť. Napríklad index nemeckej burzy DAX pozostáva z 30 najväčších spoločností obchodovaných primárne na burze vo Frankfurte. Najznámejší index je S&P 500 (500 najväčších spoločností obchodovaných na amerických burzách) a z európskych asi Eurostoxx 50 (50 najväčších európskych spoločností). Samozrejme existujú aj indexy, ktoré sa zameriavajú na menšie firmy (small cap / mid cap) alebo na firmy z nejakého odvetvia, napríklad technológie, či indexy na iné finančné aktíva, napríklad na komodity.

Nevýhodu indexových fondov ste už možno z textu pochopili. Ak padá index, padá aj fond. Manažéri fondu nemajú možnosť odchýliť sa od indexu, nemôžu akcie vypredať a počkať na lepšie časy. Ani indexové fondy nie sú všeliekom.

Pasívne spravovaný fond teda nemusí byť tou najlepšou voľbou, ak očakávate na trhoch turbulentné obdobie alebo viac ako nízke náklady Vás zaujíma miera rizika investície. Rovnako, ak chcete investovať kdesi v Tadžikistane, asi by ste boli radšej, ak by fond nenakúpil X najväčších spoločností vrátane nejakého pološtátneho gigantu tunelovaného hlava nehlava, ale privítali by ste skôr znalosť miestnych pomerov a s nimi aktívnu správu. Pri investovaní do rozvíjajúcich sa trhov stojí väčšinou aktívna správa za trochu vyššie náklady.

Ak si máte vybrať medzi ETF fondom a klasickým podielovým fondom a nemáte problém s realizáciou investície do ETF, mali by ste si vybrať podľa nákladov fondu. Väčšina z Vás však narazí práve na problém s realizáciou. Po prvé, broker od Vás môže chcieť minimálny vklad na účet a poplatky brokera za nákup a predaj ETF fondu môžu byť percentuálne natoľko nevýhodné, že aj tak zvolíte radšej podielový fond. Po druhé, ak sa rozhodnete investovať do ETF fondov a nie ste taký veľký investor, že si u niekoho platíte aktívnu správu portfólia, tak investovanie by sa malo stať zároveň Vaším koníčkom. ETF si musíte vedieť vybrať, cez brokera nakúpiť a samozrejme odsledovať. Pre niekoho hračka, pre iného popri práci nemysliteľná vec. Klasické podielové fondy nájdu uplatnenie aj pri väčších investoroch.

Prečo indexové podielové fondy nakupujú ETF?

Kvôli nákladom. Indexové fondy mnohí poznáte najmä z II. piliera. Áno, to sú tie, ktoré v II. pilieri konečne robia zisky. A ešte raz áno, skutočne sa skoro ničím nelíšia od normálnych podielových fondov.

Ak chcete v indexovom fonde kopírovať napríklad vývoj S&P 500, máte v podstate dve možnosti. Buď môžete nakúpiť všetkých 500 spoločností presne v pomere, v akom sú v indexe zastúpené, čo Vás bude stáť nemalé peniaze, alebo nakúpite ETF fond, ktorý to už urobil za Vás a je taký gigantický, že jeho náklady sú mizivé. Najlepším príkladom je SPDR S&P 500 ETF Trust, ktorý má náklady na úrovni 0,11% ročne.

Ešte užitočnejšie sú ETF fondy vtedy, ak vo svojom indexovom fonde nechcete sledovať iba jeden index. Napríklad si k S&P 500 primiešate niektorý európsky index a pár percent necháte aj pre niektorý index pokrývajúci rozvíjajúce trhy. V takom prípade nakúpite do fondu 3 rôzne ETF v takom pomere, v akom chcete.    

Poplatky

Aký je fond drahý, vyjadruje parameter „priebežné poplatky“, ktorý musíte nájsť povinne v Kľúčových informáciách pre investorov (skratka KIID), čo je dokument, ktorý povinne vydáva každý podielový fond. Túto povinnosť nájdete v nariadení Európskej komisie 583/2010, konkrétne v článku 10 a po anglicky sa im hovorí „ongoing charges“. Priebežné poplatky vyjadrujú všetky náklady, ktoré sa na úrovni fondu za rok nazbierajú. Zahŕňajú poplatky správcu, poplatky depozitára ako i transakčné náklady fondu.

Keďže do USA ešte európske regulácie nedorazili, najmä pri ETF fondoch sa častejšie stretnete s parametrom TER (total expense ratio), čo je viac-menej to isté ako „ongoing charges“. 

Naspäť k podielovým fondom: pozor, netreba si mýliť priebežné poplatky so vstupným poplatkom. Vstupný poplatok je odmena distribútora a môže sa líšiť v závislosti od predajného kanála, preto sa do priebežných poplatkov nezapočítava. Výška vstupného poplatku však nie je pre výsledok investovania až taká zásadná. Oveľa zásadnejšia je práve výška priebežných poplatkov, nakoľko tie sa strhávajú každoročne z celého majetku fondu, pokým vstupný poplatok sa strhne iba raz na začiatku.

Dávajte si preto pozor na super výhodné ponuky investovania bez vstupných poplatkov. Spýtajte sa aj na priebežné poplatky, vypýtajte si k nazretiu KIID. Môže sa Vám totiž stať, že ušetríte na vstupnom poplatku, ale vo fonde Vás budú každoročne zdierať o ťažké percentá. Áno, aj také sa na Slovensku predáva.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Travičstvo je vždy tajné, premyslené. Nie je to zločin z vášne alebo afekt, musí sa naplánovať

Každé obdobie má slávne kauzy, vraždy otravou patria aj do starovekého Egypta.

ŠPORT

Ronaldovo videnie sa naplnilo. Bale má ďalší sen: zvíťaziť na Euro

Odplata za lisabonské finále sa nekonala.

KOMENTÁRE

Čo s kníhkupectvami, keď majú na pultoch lži a ohavnosti?

Ako sa zo mňa stala anekdota.


Už ste čítali?