Prečo Vám životné poisťovne neponúknu dobré dôchodky

Autor: Peter Cmorej | 12.6.2014 o 16:14 | (upravené 13.6.2014 o 13:01) Karma článku: 10,89 | Prečítané:  8564x

Už je to upečené. Zákon, podľa ktorého sa budú vyplácať dôchodky z II. piliera, je na svete. Aj keď výsledná podoba je viac menej uspokojivá, zákon v sebe schováva niekoľko systémových rizík, ktoré som už naznačoval v predošlých blogoch.

Je potešiteľné, že ministerstvo na poslednú chvíľu upustilo od zámeru povinného 4-násobku životného minima ako výšky dôchodku, od ktorej budete môcť slobodne nakladať so zvyškom svojich dôchodkových úspor. Podľa pôvodného návrhu by iba hŕstka, odhadom okolo 2 % dôchodcov, dosiahla na takú výšku dôchodku, ktorá by im umožnila vybrať si zvyšok cez programový výber.

Výsledná podoba je priaznivejšia. Váš kombinovaný dôchodok z I. a II. piliera sa musí aspoň rovnať teoretickému dôchodku, ktorý by ste mali, keby ste ostali iba v prvom pilieri, a to, čo ste si nasporili navyše, si môžete vybrať cez programový výber. Podľa dnešných parametrov to znamená, že na programový výber dosiahne okolo 12 % sporiteľov. Ale ak sa bude miera náhrady príjmu z I. piliera znižovať, čo sa časom určite bude, okruh sporiteľov, ktorí dostanú možnosť programového výberu, sa bude zvyšovať. Možno aj celkom výrazne.

Zopakujme si ..

Ak si sporíte v II. pilieri, v starobe budete mať dva dôchodky. Od štátu, z I. piliera, krátený podľa pomeru odvodov, ktoré ste do oboch pilierov zaplatili, a z II. piliera v závislosti od výšky nasporenej sumy. Novela, o ktorej je reč, rieši spôsob, akým budete môcť nakladať so svojimi úsporami z II. piliera. Dať človeku všetky úspory, nech s nimi na dôchodku hospodári ako najlepšie vie? Alebo prikázať dôchodcovi kúpiť za celú nasporenú sumu dôchodkový produkt, takzvanú anuitu? Celá diskusia okolo anuitnej novely je o nájdení rozumného kompromisu medzi dvoma vyhranenými názormi. Anuita rieši riziko dlhovekosti, ktoré sa prenáša na poisťovňu, ktorá anuitu, respektíve mesačný dôchodok vypláca. Človeku sa nemôže stať, že svoje dôchodkové úspory minie predčasne a na sklonku živote ostane, ľudovo povedané, s holým zadkom. Na druhej strane, takýto postoj významne obmedzuje slobodu sporiteľov nakladať so svojimi úsporami. A okrem toho, príliš vysoká povinná anuita vôbec nie je dobrý nápad. 

 

Aj keď výsledok je výrazne lepší ako bol pôvodný návrh, systémové riziká ostali:

  • vytvárame neexistujúci produkt na neexistujúcom trhu
  • miliardy Eur dostane hŕstka poisťovní
  • poisťovne si budú konkurovať iba cenou
  • indexácia dôchodkov nie je povinná
  • programový výber je odfláknutý

Slovenské poisťovne dostanú k dispozícií miliardy eur, aby vytvorili nový produkt na neexistujúcom trhu, ktorý si budú dôchodcovia povinne kupovať.  Už len táto jedna veta musí v obozretnejšom človeku vyvolať nedôveru. Veď všetci vieme, ako sa tu bačuje. Rozmeňme si to však na drobné.

Prečo budú dôchodky nízke ..

Anuita je poistný produkt. Riziko, že to natriete všetkým tým úmrtnostným tabuľkám, musí niekto znášať a tým niekým je z povahy veci poisťovňa. Poisťovňa vie, že ak bude vyplácať dôchodok 100 ľuďom, polovica z nich sa veku Matuzalema zrejme nedožije, ale pár ich možno bude. Ak bude počet dôchodcov v košiari poisťovne vyšší, napríklad 1000 ľudí, poisťovňa vie, že pravdepodobnosť vyššieho výskytu nadpriemerne dlho žijúcich je už v takej veľkej vzorke minimálna. Vzorka, odborne poistný kmeň, je alfou a omegou cenotvorby. Z toho môžeme naformulovať jednoduchú poučku: čím väčší poistný kmeň, tým nižšie riziko pre poisťovňu. Malý poistný kmeň znamená vysoké riziko a to znamená vyššiu opatrnosť pri kalkulácií dôchodkov, tzn. nižšie dôchodky.

Aký je dnes poistný kmeň našich poisťovní? Nula. Číro čistá nula. Prečo? Pretože anuity tu dnes nikto nevypláca a to, čo robia poisťovne dnes, je presne opačný biznis. Pokiaľ žijete dlho a bezproblémovo, tak ste super klient, lebo žiadne poistné plnenia Vám poisťovňa nevypláca. Mínusovou položkou sú tí mladí, čo sa poberú na večnosť skôr, ako by sa patrilo. V anuitách bude každá jedna poisťovňa vytvárať svoj poistný kmeň od prvého človiečika.

Aby to nebolo príliš jednoduché, upozorním aj na diabla skrytého v detaile. Úmrtnostné tabuľky sa v čase vyvíjajú. Kým dnes vieme povedať, že na 100 ľudí pripadá možno jeden Matuzalem, o desať rokov to už budú vďaka pokrokom medicíny možno traja a predstavte si, čo by sa stalo, ak by bol nebodaj nájdený účinný liek na rakovinu. Veru, nechcel by som byť poisťovňou, ktorá vypláca XYZ dôchodkov, ráta s tým, že len mizivé percento z nich bude vyplácať do veku 100 a viac rokov a zrazu mi nejaký prekliaty liek takto zamieša karty. 

Upozorňujem, že poisťovňa nemá možnosť upraviť Vám v takomto prípade dôchodok smerom dole podľa novej situácie. Naopak, pri klasickom poisťovníctve sa poistné sadzby celkom slušne vyvíjajú, životnosť produktov je relatívne nízka (okolo 10 rokov) a u každej poisťovne nájdete v podmienkach zašmodrchané, že v prípade výraznej zmeny úmrtnostných tabuliek Vám môže poistné náležite upraviť.

V jednom z predchádzajúcich blogov som písal, že by sme privítali, ak by bola vytvorená reálna možnosť, aby naše dôchodky vyplácali aj zahraničné spoločnosti, ktoré takúto činnosť vykonávajú na vyspelých anuitných trhoch, napríklad v Holandsku, Veľkej Británii, Nemecku a podobne. Tieto spoločnosti už totiž majú veľké poistné kmene[1] a vedia odhadnúť aké riziko prináša nový poberateľ dôchodku. Pri optimálne nastavenom riziku by trh mohli potiahnuť atraktívnejšími anuitami.

Je reálne aby u nás začal vyplácať dôchodky niektorý zo zahraničných subjektov? Zákon to nezakazuje, ale zjem kefu, ak sa tak stane. Ak by reálne chceli prilákať zahraničné subjekty, bol by ten zákon napísaný úplne inak. Tým si neuzurpujem patent na rozum, neviem, či by niekto prejavil záujem o naše malinké Slovensko, ani nemám návrh, ktorý by som na počkanie vytiahol z klobúka, ale z celého zavádzaného mechanizmu je úplne jasné, že so žiadnymi zahraničnými subjektmi sa nepočíta.

Prinízke dôchodky kontra príliš štedré dôchodky

Čo myslíte, koľko domácich poisťovní sa pobije o slovenský anuitný trh? Podľa toho čo som zatiaľ napísal, by to asi mali byť všetky, mali by si dať tučné marže, aby sa nedostali časom do prúseru, a odniesť by si to mal sporiteľ vo forme nižšieho dôchodku. Ono je to však ešte o niečo komplikovanejšie.

Novela totiž zavádza centrálny ponukový systém, cez ktorý budú zúčastnené poisťovne dávať sporiteľovi presne určený počet ponúk dôchodku. S pozostalostnými dôchodkami alebo bez, s indexáciou dôchodku[2] alebo bez. Nič viac. Budúci dôchodca si vyberie z predložených ponúk a sprostredkovatelia sú z procesu vylúčení. Na jednej strane je to dobre, lebo sa eliminujú náklady na distribúciu (rozumej: provízie sprostredkovateľom), ale na druhej strane to znamená, že budúci dôchodca si vyberie iba podľa ceny. Kto ponúkne najvyšší dôchodok, ten pravdepodobne získa klienta.

Výber podľa ceny znamená, že ak bude niektorá poisťovňa odvážnejšia a cenou podstrelí konkurenciu, získa prevažnú časť trhu. Sporiteľ sa možno na začiatku poteší výrazne výhodnejšej ponuke, ale čo sa bude diať, keď za 15 – 20 rokov v poisťovni zistia, že sa prepočítali a hups, už nie sú schopní plniť svoje záväzky? A ešte budú mať 50, 60, 70 % trhu? Už ste počuli výraz „too big to fail“?

Človek by očakával, že to vyrieši nejaká regulácia. Žiaľ nevyrieši. Zákon hovorí iba toľko, že počty poisťovne majú byť „vierohodné“. To je však silne neurčitý pojem a chcel by som vidieť to odôvodnenie, ak by raz NBS niekomu predsa len povedala, že jeho počty sú nevierohodné. Pokiaľ má poisťovňa zainvestované technické rezervy v súlade s príslušným opatrením NBS (7/2008), ktoré poskytuje pomerne slušnú voľnosť, NBS si výrok o nevierohodnosti podľa mňa nemôže dovoliť.

Viera, že v poisťovniach vedia, čo robia, je tiež veľmi ošemetná. Na Slovensku máme napríklad také poisťovne, ktoré sú pri poistení áut silne stratové, či už v segmente zákonného poistenia alebo v havarijnom poistení. Tieto poisťovne majú celú plejádu klientov, ktorí každoročne dostanú od poisťovne na plneniach viac, ako im oni na poistnom zaplatia. Nie výnimočne, ale rok čo rok. A poisťovňa namiesto toho, aby im poistné zdvihla alebo sa ich ako klientov zbavila, im dokonca sem-tam to poistné zníži! Prečo sa poisťovňa správa takto nerozumne ba až diletantsky? Pretože vedenie poisťovne sleduje iba ukazovateľ podiel na trhu a jediným záujmom obchodníkov je udržať si klienta za každú cenu, lebo z každého klienta majú prémie. A takto to funguje roky rokúce, ešte aj dnes v 21. storočí. Viete si predstaviť, že tieto poisťovne sa zrazu pustia do poskytovania dôchodkov? Ako s nimi bude súťažiť zodpovednejšia konkurencia, keď sa súťaží iba cenou? A čo tu bude za 20 rokov?

Aby sme sa nečudovali, keď to nebude fungovať

V prostredí plnom neistoty, ktoré priam zvádza k cenovej vojne alebo cenovému kartelu, sa môže pokojne stať, že serióznejšie poisťovne sa do systému vôbec nezapoja. Našťastie nábeh systému anuít bude postupný a v najbližších rokoch si ich zakúpi pár stovák, až tisícka ľudí. Ak sa stane to, čoho sa bojím a trh si podelia dve až tri poisťovne, možno ministerstvo začne hasiť požiar, ktorý teraz založilo.

Požiar bol však založený ešte na ďalších dvoch frontoch a to v podobe nepovinnej indexácieodfláknutého programového výberu. Programovému výberu sa zákon v podstate vôbec nevenuje. Pritom najlepšou ochranou systému by bolo práve zníženie váhy anuít v prospech programového výberu, kde by bol priestor na konkurenciu oveľa širší. Preniesť všetko riziko výplatnej fázy na poisťovne, na hŕstku poisťovní, je silne nerozumné. Aj programový výber môže byť povinne rozpočítaný minimálne na zákonom určenú dobu a nemusí znamenať výplatu jednorázovo „na drevo“. Obšírne som sa programovému výberu venoval v poslednom blogu. Výzvou pre ďalšiu ministerskú garnitúru bude túto chybu napraviť a programovému výberu sa seriózne povenovať. 

Indexácia dôchodkov sa do novely dostala na poslednú chvíľu, pozmeňovacím návrhom v parlamente. Pôvodne s ňou vládny návrh vôbec nepočítal a aj v schválenom zákone je nepovinná. Veru som zvedavý, aké percento dôchodcov si vyberie na začiatku nižší dôchodok s tým, že možno o 10 rokov sa vyšplhá na takú výšku, ako môže mať teraz od začiatku, ak indexáciu odmietne.

Argument, že povinná indexácia by plošne znížila výšku dôchodkov, je síce správny, ale to je opäť len dôsledkom príliš vysokej váhy povinných anuít. Ak by bolo garde obrátené a vyššiu váhu v systéme by mal programový výber, o udržanie tempa s infláciou by sa pravdepodobne postaral široký výber produktov na „dôchodkovom trhu“, nakoľko v niektorých produktoch by sa mohla výška dôchodku flexibilne meniť podľa vývoja na finančnom trhu.   

Avšak za súčasného stavu, keď budú mať všetci povinne vysoké anuity, a nastane obdobie s vyššou infláciou, ľahko sa nám môže stať, že tí, čo indexáciu odmietli, nebudú vedieť za pár rokov zo svojho dôchodku vyžiť. Celkom rád by som videl prepočet, aká vysoká inflácia postačuje, aby sa dôchodca bez indexácie dostal napríklad v priebehu 10 rokov do seriózneho problému. Seriózny problém by sme mohli zadefinovať napríklad spôsobom, že jeho dôchodok sa začne blížiť životnému minimu, ktoré môžeme pre účely výpočtu naopak o infláciu valorizovať.

Výsledná podoba anuitnej novely nie je zlá, ale mohla byť aj oveľa lepšia.

 

[1] poistný kmeň nie je vôbec presný názov, lebo v zahraničí fungujú mnohé výplatné fondy na systéme definovaných benefitov (defined benefit schemes). Ale to sa už dostávame o príbeh ďalej.

[2] Indexácia dôchodku znamená zvyšovanie dôchodku o infláciu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?