II.pilier: Dobré dôvody pre programový výber

Autor: Peter Cmorej | 11.5.2014 o 0:27 | (upravené 23.9.2014 o 23:33) Karma článku: 11,64 | Prečítané:  4039x

O pár dní sa bude prijímať asi najdôležitejší zákon Ficovej vlády. Rozhoduje sa o výške a spôsobe vyplácania Vašich dôchodkov.

Ministerstvo navrhuje aby si každý z nás musel povinne kúpiť dôchodok minimálne vo výške 4-násobku životného minima (v súčte dôchodkov z I. a II.piliera), čo je na dnešné ceny cca 800 Eur mesačne. Iba tí s dôchodkom nad určenú hranicu budú mať možnosť programového výberu zvyšku nasporenej sumy. Programový výber sa teda bude týkať iba zlomku peňazí nasporených v II.pilieri, a zároveň iba zlomku sporiteľov. Už pri prvom predstavení novely som napísal, že ide o skvelý biznis pre poisťovne a premrhanú šancu na vyššie dôchodky nás všetkých.

Dôvodmi, prečo je zverenie väčšiny dôchodkových úspor hŕstke slovenských poisťovní systémovým rizikom, sa budem zaoberať v osobitnom blogu. Dnes napíšem niečo o argumentoch ministerstva, o tom ako im Richard Ďurana z INESSu robí nechtiac medvediu službu, a o tom, ako by taký programový výber mohol vyzerať, keby sa ním niekto reálne zaoberal.

Prečo nemôžete nasporené peniaze dostať na drevo

Určite sa Vás nájde veľa takých, ktorým sa pri predstave štátnej regulácie pri vyplácaní dôchodku z II.piliera otvára nožík vo vrecku. Však ste si tie peniaze poctivo nasporili, a čo je koho do toho, ako si z nich budete na dôchodku žiť. Ja Vás plne chápem a neskrývane s Vami sympatizujem. Ale šanca, že nejaká vláda Vám vyhovie je asi rovnaká, ako že nasledujúcou prezidentkou bude Martinka z Turca, tak sa prosím vráťme na zem a pozrime sa na to, čo je reálne. Žiaden politik si nezoberie na zodpovednosť, že nejaká nezistiteľne veľká skupina peniaze rozfláka, prehrá na automatoch, či naletí podvodníkom.

Povinná anuita, tz. doživotný dôchodok v nejakej výške je jednoducho istá vec. Otázne sú iba dve veci: v akej výške a čo so zvyškom peňazí. S anuitou v určitej základnej výške súhlasí aj INESS, ktorý zastupuje na rokovaniach či konferenciách Richard Ďurana. V súlade so svojím presvedčením samozrejme nikdy nemôže opomenúť sporiteľa, ktorý by mal možnosť voľby, keby sme ten 4-násobok znížili, čím si zákonite vykoleduje kázeň od Jozefa Buriana, štátneho tajomníka, ktorý je v oblasti dôchodkov man in charge, o dobrodružných návrhoch, voluntarizme a (ne)zodpovednosti. Oblúkom sa to opäť končí pri údajnej opodstatnenosti 4- násobku. A to je tá medvedia služba.

Ministerstvo totiž nesprávne predpokladá, a Richard Ďurana im to dáva ako na tácke, že programový výber sa rovná riziku rozflákania peňazí. Nie, programový výber neznamená, že všetko dostanete na ruku.

Programový výber je štátom regulovaný výber peňazí. Zdôrazňujem štátom regulovaný. Ak štát povie, že programový výber musí byť rozpočítaný minimálne na 15 rokov pri maximálnej volatilite portfólia x%, tak bude tak ako štát povedal.

Jediný podstatný rozdiel medzi anuitou a programovým výberom je v tom, na koho strane je riziko dlhovekosti. Kým pri anuite je jediným individuálnym rizikovým faktorom, ktorý vstupuje do výpočtu, vek sporiteľa, pri programovom výbere vek vstupovať môže a nemusí.

Programový výber totiž nemusí zahŕňať jeden jediný produkt alebo jednu jedinú možnosť výberu peňazí. Pod „programovým výberom" si môžeme predstaviť možnosť voľby sporiteľa vybrať si z konkurenčného prostredia taký produkt dôchodkového zabezpečenia, aký sa mu páči. Samozrejme z produktov, ktoré spĺňajú zákonom stanovené parametre.

Je na sporiteľovi, či si vyberie produkt poistný, komerčnú anuitu, alebo pravidelnú výplatu po určitú dobu, ktorú by mohol ponúkať každý správca majetku (asset management). Poisťovne by mohli okrem veku použiť pri výpočte komerčných anuít napríklad aj faktory zdravotného stavu, bydliska, či vzdelania. Pretože vieme, že medzi vzdelaním a dobou poberania dôchodku je veľmi silná závislosť, a rovnako vieme, že na určitých miestach Slovenska je doba dožitia jednoducho výrazne kratšia ako inde. Čo z toho vyplýva:

  • aj v rámci programového výberu by boli ponúkané produkty anuít (iba viac individualizované),
  • sporiteľ s nižším vzdelaním a z menšej obce by mal vyšší individuálne vypočítaný dôchodok ako pri plošnej jednotnej anuite pre všetkých. Jeho predpokladaný vek dožitia je totiž kratší.

A teraz si položme otázku, čo by si sporiteľ vybral, individualizovanú anuitu alebo zrejme vyšší programový výber, povedzme na 15 rokov, tak ako by stanovil zákon?

Pred pár dňami som sa zúčastnil na konferencií Inštitútu hospodárskej politiky, ktorá bola veľmi inšpiratívna a nakopla ma aj k napísaniu dnešného blogu. Vladimír Baláž prezentoval výsledky dotazníkového prieskumu, ktorý robili na vzorke myslím že 627 ľudí, a medzi iným sa pýtali, ako by sporitelia naložili so svojimi dôchodkovými úsporami. Výsledok bol veľmi neslávny, viac ako polovica peňazí by skončila na podporu rodiny, splatenie terajších dlhov, či dovolenky. Okrem malej vzorky, Richard Ďurana prieskumu vytkol, že dotazníkový zber je ten najhorší zdroj dát pre ekonomické analýzy.

Poďme sa teda pozrieť na iný výskum, s trošku väčšou vzorkou a s trošku inými otázkami. Spoločnosť Allianz vydala v roku 2011 štúdiu „Reclaiming the Future" zameranú na amerických dôchodcov1. Na základe otázky: „aké vlastnosti by ste očakávali od ideálneho dôchodkového produktu?" si väčšina opýtaných zaželala „schopnosť garantovať stabilný a predvídateľný štandard života na dôchodku". Na druhom a treťom mieste skončila schopnosť poskytnúť garantovaný príjem počas celého dôchodku a schopnosť garantovať hodnotu.

1https://www.allianz.com/v_1339679616000/media/responsibility/documents/demographic_pulse_retirement_tsunamis_all_over_the_world.pdf

Nie, nemyslím si, že väčšina sporiteľov by si vybrala časovo obmedzený programový výber. Nezvratné rozhodovanie o kúpe produktu na najbližšie desiatky rokov potrvá sporiteľovi určite dlhšie ako odpovedanie na jeden dotazníkový prieskum. A dovolím si pripomenúť, že nastavením minimálnej doby poberania dokáže štát stále veľmi efektívne regulovať počet ľudí, ktorý by čisto teoreticky dokázali niekedy spadnúť do sociálnej siete (lebo vieme, že napr. tých 15 rokov prežije len x% populácie).

Ďalšou opodstatnenou otázkou je: začal by sporiteľ programovým výberom ihneď po odchode do dôchodku?

A prečo by to, preboha, robil ak je zdravý? Požičiam si údaj z inej prednášky Vladimíra Baláža, ktorý hovoril, že okrem iného majetku máme my Slováci pozašívaných v matracoch okolo 10 miliárd Eur. Síce nevieme koľko z toho majú zašité Jaroslav Haščák s Patrikom Tkáčom, ale vieme, že okrem toho máme napríklad vysokú mieru vlastníctva nehnuteľností. Dôchodkový vek je charakteristický postupným rozpúšťaním nahromadeného majetku, a preto je logicky možné očakávať aj nástup produktov ako sú reverzné hypotéky. Ten, kto má majetok alebo naďalej vládze, a má kde pracovať aspoň na čiastočný úväzok, zrejme s programovým výberom počká a vystačí si so skromnejšou dávkou z I.piliera, prípadne s povinne zakúpenou minimálnou anuitou. A keď bude starší, môže si zakúpiť o to výhodnejšiu komerčnú anuitu (kratšia predpokladaná doba poberania dôchodku).

A o toto všetko prídeme, lebo si budeme musieť zakúpiť 4-násobok a na programový výber neostane skoro nič.

Pseudo argumenty proti programovému výberu alebo ako sa došlo na 4-násobok

Jeden z opakovaných dôvodov je odhad, že suma okolo 800 Eur mesačne, čo sa rovná nášmu 4-násobku, je potrebná na zabezpečenie starostlivosti v domove sociálnych služieb. Z úvahy je opäť cítiť obavu, že peniaze vyplatené inak ako povinnou anuitou pre všetkých sa niekde vyparia a nemajetný dôchodca sa stane starosťou štátu. Obava je navyše podporená faktom, že sociálny systém je už teraz zneužívaný a niektorí dôchodcovia, respektíve ich rodiny robia z dôchodcov papierovo nemajetných a následne žiadajú o starostlivosť obec či VÚC.

Odpoveďou je opäť fakt, že programový výber nemusí znamenať vyplatenie úspor na ruku a štát môže účinne regulovať povinnú dobu vyplácania formou programového výberu. Dôchodca to teda nerozfláka, ale tých 800 Eur mať bude. Štát by však napriek tomu mohol zaviesť riadne testovanie majetku dôchodcov a od neho odvíjať rôzne nároky na sociálny systém. Viem že to nie je jednoduché, ale napríklad v takej Austrálii, krajine s jedným z najlepších dôchodkových systémov na svete, to funguje už roky. Mimochodom, testovať majetok, a potom na základe nejakej formy negatívnej dane znižovať dávku z I.piliera, je jedna z mála rozumných možností ako dať I.pilier do laty a nespáchať pritom politickú samovraždu. Áno, tým odborne zdatnejším už zrejme cvaklo, že negatívna daň je presne ten istý princíp, na ktorom je postavený Odvodový bonus.

Druhým argumentom je akási téza o prenesení nákladov anuitného systému na nízkopríjmové skupiny. Štátny tajomník Burian to na konferencií zopakoval viackrát, napriek tomu som nepochopil celú hĺbku tejto myšlienky. Vytvorenie anuitných produktov so sebou predsa neprináša extrémne vysoké fixné náklady, ktoré by sa museli rozpočítavať na objem majetku, ktorý sa do anuít prenesie. Žiadna poisťovňa nebude kvôli anuitám vytvárať výskumné strediská. Anuity spočítajú tí istí zamestnanci, ktorých už zamestnávajú teraz, rovnako ako akýkoľvek iný poistný produkt. Alebo sa rozprávame o tom aký balík peňazí poisťovniam príde a či naplnia svoju mieru zisku? Nech sa páči, nech sa pobijú o klienta komerčnými anuitami. Ako som už písal vyššie, práve nízkopríjmové skupiny individualizovanými anuitami získajú vyšší dôchodok ako keby mali byť priemerované s bohatšími spoluobčanmi.

Kvalitatívne lepším argumentom je určite riziko antiselekcie, ktoré popísala Jana Kolesárová, ďalšia dôležitá osoba z ministerstva v tomto článku. Citujem: Poisťovňa pred poskytnutím ponuky nebude poznať zdravotný stav sporiteľa. Bude však predpokladať, že sa sporitelia budú správať racionálne a doživotný dôchodok budú preferovať tí, ktorí očakávajú dožitie dlhšie ako priemer. Sporiteľ zdravý ako buk by si mal logicky zvoliť doživotný dôchodok v poisťovni. Sporiteľ, ktorý je chorý a ktorý očakáva, že bude žiť kratšie ako je priemer, si radšej zvolí programový výber, aby si svoje peniaze mohol užiť v kratšom časovom horizonte. Čím väčšie percento dôchodcov si bude môcť vybrať medzi doživotným dôchodkom a programovým výberom, tým vyššie riziko antiselekcie bude musieť poisťovňa podstúpiť. Výsledkom vraj bude, že doživotné povinné anuity si nakúpia najmä zdravý jedinci, vďaka čomu budú poisťovne konzervatívne a výsledkom bude nižší dôchodok pre všetkých.

Máte pravdu. Ja som však taký sociálne cítiaci typ a rád by som predsa len umožnil tomu chorému dôchodcovi aby mal na sklonku života čo najvyššiu životnú úroveň. Ak to riziko rozvedieme do detailov a uvedomíme si, že pre prevažne nízkopríjmové skupiny je výhodnejšia individualizovaná anuita, tak nám z toho vychádza, že o povinné doživotné anuity by mali mať záujem najmä zdraví, vysoko vzdelaní ľudia so slušným príjmom. Ak to chcete vyriešiť, nie je nič jednoduchšie, ako do zákona pridať okrem minimálnej anuity aj maximálnu anuitu, akú si môže sporiteľ kúpiť z povinného systému. A zvyšok nech si každý rieši cez komerčné anuity alebo cez iné produkty programového výberu.

Pár poznámok na záver

Je veľmi potešiteľné, že ministerstvo hľadá konsenzus s opozíciou, a aj takto pár dní pred hlasovaním v parlamente sú ochotní počúvať iné názory. Aj na spomínanej konferencií sa v podstatne dohodli dve zmeny. Prvou je dediteľnosť dôchodku počas prvých siedmych rokov poberania povinnej anuity, čo zníži výsledný dôchodok sporiteľa iba nepatrne. Zaujímavý nápad, ale viac by som ocenil keby takúto možnosť ponúkali poisťovne v rámci komerčných anuít a povinná anuita by bola čo najnižšia.

Druhou zmenou je povinná indexácia dôchodkov. Vládny návrh v súčasnosti predpokladá, že sporiteľ si vyberie medzi indexovaným a neindexovaným dôchodkom. Na konferencii sa skoro všetci účastníci zhodli, že nepovinná indexácia dôchodkov nie je dobrý nápad. Ako budú tie dôchodky vyzerať za 20 rokov? Čo ak bude vysoká inflácia a konštantný, neindexovaný dôchodok klesne na reálnej kúpnej sile tak, že nám dôchodca spadne do sociálnej siete? Jozef Burian súhlasil a pripustil, že ak bude indexácia povinná, môžeme sa baviť aj o znížení 4-násobku. Som zvedavý kam až siaha ochota štátneho tajomníka.

Pán Burian, ja viem, že tú novelu musíte na májovej schôdzi schváliť aj keby tanky padali, lebo za pol roka tu máte prvých druhopilierových dôchodcov a ponúknuť im niečo musíte. Ale dajte ten 4-násobok preč, sadnite si dodatočne k programovému výberu a urobte ho poriadne. Inak sa Vám to raz vráti ako bumerang, nejaká iná vláda to zmení a poškodení budú práve tí dôchodcovia, ktorí si zakúpia dôchodky podľa Vašich úvodných pravidiel. Je chvályhodné, že hľadáte konsenzus naprieč politickými spektrom, ale ak nenájdete zhodu v takejto zásadnej veci a presadíte si to čo chcete len Vy a poisťovne, k stabilite systému to neprispeje. Budúca zmena smerom dole by výrazne nabúrala kalkulácie poisťovní.

A ak raz bude politická vôľa umožniť časť peňazí z programového výberu dať občanovi „na drevo", tak sa tak stane. Len to teraz nezabite tým 4-násobkom. Môžete napáchať veľké škody súčasným skoro - dôchodcom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?