Aj keď tlačovka sa niesla v pomerne ostrom tóne, Jozef Mihál napríklad vyslovil podozrenie, že ide len o ďalší pokus ako rafinovane zlikvidovať druhý pilier, ja na začiatok ministerstvo pochválim. Chválim ich za elegantné vyriešenie prechodu sporiteľa zo sporiacej fázy do fázy vyplácania dôchodku. Namiesto sprostredkovateľov, ktorí by na predaji anuít zarábali, a nemuseli by klientovi vždy poskytnúť objektívne informácie, sa v návrhu počíta s centrálnym ponukovým systémom, ktorý by sprostredkovateľov vylúčil z hry.
Ak sa rozhodnete ísť do dôchodku, životné poisťovne budú vyzvané na predloženie záväzných ponúk, z ktorých si slobodne vyberiete. Aj keď ponukový systém má prevádzkovať Sociálna poisťovňa, a trochu sa obávam, či niekto zasa nepocíti potrebu kúpiť od Oraclu licencie za pár miliónov Eur, keď pán boh dá, mohlo by to fungovať.
A tu som s chválením skončil.
Povinnosť zakúpiť si dôchodok vo výške 4 násobku životného minima robí z ľudí hlupákov a znižuje im dôchodky
V prvom rade treba povedať, že krajne pravicové riešenie by bolo nechať na osobnej slobode každého jednotlivca čo urobí so svojimi dôchodkovými úsporami. Uvedomujeme si však, že takéto riešenie nie je spoločensky ani politicky priechodné, a ani my si nemyslíme, že je správne. Nemôžeme riskovať, že ľudia nám po minutí svojich úspor ostanú odkázaní na dávky v hmotnej núdzi. Viem, že určitej skupine sa to nepáči, už som bol v jednej diskusii nazvaný aj „horším od komunistu", ale nevidím zmysel navrhovať niečo, čo je jednoducho nepriechodné.
Ministerstvo navrhuje, aby o zvyšku svojich peňazí mohol rozhodovať iba ten občan, ktorý si najprv zakúpi dôchodok vo výške 4 násobku životného minima*, čo by znamenalo, že takéto právo ostane menej ako 2% sporiteľov. Takéto riešenie je neprijateľné. Nevieme aká je správna výška anuity, ktorú si bude musieť sporiteľ kúpiť, či postačí dôchodok vo výške 1,2 násobku životného minima alebo 2-násobku, to je na diskusiu, ale určite nie 4-násobok. Nechceme žiaden extrém, my len chceme rozumný konsenzus, kompromis, aby ministerstvo nebralo ľuďom možnosť rozhodovať o ich dôchodkových úsporách a nerobilo z nich hlupákov.
*Upresnenie: dôchodok vo výške 4 násobku životného minima bude musieť mať dôchodca v súčte dôchodkov z I.piliera a II.piliera. Aký bude pomer týchto dôchodkov, respektíve aký dôchodok sa bude dôchodcom vyplácať z I.piliera za 30 rokov, a akú časť si bude musieť dôchodca tým pádom dokúpiť, to ešte nevie ani veštkyňa Teodora.
Navyše, riešenie, ktoré navrhuje ministerstvo ľuďom zníži ich možné dôchodky. Treba si uvedomiť, že doba poberania dôchodku sa v Európe blíži hodnote 25 rokov. Ak aj túto dobu znížime, napríklad na 20 alebo 15 rokov, posunutím hranice veku kedy sa odchádza do dôchodku, stále je 15 rokov veľmi dlhá doba. Sporiteľ, ktorý očakáva, že na dôchodku bude žiť dlho, lebo zdravo žil, športoval a dlhovekosť majú v rodine, si možno zakúpi iba minimálnu anuitu a zvyšné peniaze si zatiaľ nechá na programový výber, kde sa mu budú ďalej zhodnocovať atraktívnejším spôsobom, ako je indexácia v anuitnom produkte. A za pár rokov sa možno rozhodne, že časť prostriedkov opäť použije a prikúpi si ďalšiu anuitu. Týmto spôsobom môže v konečnom dôsledku dosiahnuť vyšší dôchodok ako by mal pri povinnom zakúpení anuity až do výšky 4-násobku životného minima. Netreba si klamať, II. pilier neprinesie dôchodcom žiadne luxusné penzie, preto každú možnosť mať dôchodok o pár % vyšší je potrebné využiť a nemôžeme ju ľuďom brať.
Ďalším príkladom je dôchodca, ktorý má chatrné zdravie. Takýto dôchodca by si zrejme zakúpil iba minimálny povolený dôchodok a zvyšok, ak by bola taká možnosť, by využil na predĺženie a skvalitnenie svojho života. Viem si predstaviť, že časť nasporených peňazí by sa dala použiť v prípade závažných zdravotných komplikácií sporiteľa.
Posledným príkladom je dôchodca, tuhý fajčiar, ktorého všetci príbuzný až do tretieho kolena pošli na rakovinu. Nemyslím si, že tento dôchodca bude nadšený z povinnosti zakúpiť si dôchodok do výšky 4 násobku životného minima. Skôr si myslím, že tiež využije možnosť minimálneho dôchodku a programovým výberom sa pokúsi udržať si svoju životnú úroveň čo najdlhšie.
Návrh ministerstva vytvára biznis pre úzky okruh neskúsených životných poisťovní, navyše bez akéhokoľvek obmedzenia ich zisku na úkor sporiteľa
V súčasnosti sa nachádza v II.pilieri okolo 5,6 miliardy Eur. Už sme si povedali, že ak bude povinný dôchodok vo výške 4 násobku životného minima, možnosť rozhodovať o svojich peniazoch ostane menej ako 2% sporiteľov. Koľko peňazí z 5,6 miliárd patrí tým 2% sporiteľov ? Pokojne preháňajme, nech je to 10 %. Ostáva 5 miliárd, ktoré dostanú poisťovne na zlatom podnose. 5 miliárd je to dnes, zajtra to bude možno dvojnásobok. Povedzte, akú motiváciu budú mať poisťovne vytvárať pre sporiteľa atraktívne anuitné produkty keď vedia, že tých 5 miliárd dostanú tak či tak? Nebolo by lepšie, aby bol povinný dôchodok nižší a poisťovne by museli s produktom anuity reálne bojovať o zákazníka, ktorý by mal aj možnosť programového výberu?
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí v oblasti životného poistenia menej ako 15 poisťovní. Niekomu sa môže zdať, že je to dosť na to, aby sa vytvorila konkurencia, my sa však oprávnene obávame, že to nie je pravda. Slovensko je žiaľ malý trh, na ktorom v určitých odvetviach cirkulujú medzi spoločnosťami tí istí ľudia. Výsledkom je, že aj ľudia z poisťovní sa navzájom dobre poznajú, používajú rovnaké postupy a metódy. Poistné produkty, poistné podmienky, i štruktúry poplatkov sú si často až príliš podobné. Nechcem poisťovne dopredu obviňovať z kartelu, ale myslím si, že návrh zákona nevytvára podmienky pre vznik dobrých anuitných produktov.
Osobne si dokonca myslím, že životné poisťovne pôsobiace na Slovensku nemajú šancu ponúknuť atraktívny anuitný produkt, ale o tom nabudúce, keďže to je na dlhšie.
Čo s tým? Okrem už spomenutého zníženia povinnej anuity, uvažujeme o možnosti, že vyplácať anuitné dôchodky by mohla každá spoločnosť, ktorá má povolenie na obdobnú činnosť v inom štáte OECD. Boli by sme radi, aby anuitné produkty ponúkali nie len poisťovne pôsobiace na Slovensku, ktoré s takouto činnosťou nemajú žiadne skúsenosti, ale aj spoločnosti, ktoré to robia dlhodobo napríklad v Holandsku, Nemecku, Británii alebo v Luxembursku, a majú už v týchto produktoch dostatočný kmeň poistencov, aby dokázali ponúknuť atraktívnejšie produkty. Neviem, či bude náš malý trh pre takéto spoločnosti atraktívny ale môžeme sa o to aspoň pokúsiť tým, že im nebudeme klásť pod nohy legislatívne a administratívne prekážky, dokonca si viem predstaviť, že im takúto možnosť budeme aktívne ponúkať.
Mohli by sme sa vyvarovať rovnakej chyby ako bola urobená pri zavádzaní II.piliera, kedy sa sporenie zverilo do rúk úzkemu okruhu spoločností postavených na zelenej lúke, na čo sporitelia doteraz doplácajú v podobe nízkych výnosov, nakoľko DSS sa do veľkej miery správajú ako by ich jedna mater mala.
Posledným bodom kritiky je obrovská chyba, ktorej sa ministerstvo dopustilo, keď v návrhu zákona absentuje akékoľvek obmedzenie poplatkov, respektíve miery zisku, ktorý môže poisťovňa dosahovať na úkor sporiteľa. Pre porovnanie, v sporiacej fáze, vo fondoch DSS, sú poplatky obmedzené na 0,3 % z objemu aktív, plus poplatok za vedenie účtu a výkonnostná odmena. V anuitnej fáze nie je obmedzenie poplatkov žiadne.
Keď si to analogicky porovnáte so zdravotnými poisťovňami, tam sa ide Fico pretrhnúť len aby vyhnal „zlých" súkromníkov a zakázal im zisk. A pri dôchodkoch im chcú nechať voľnú ruku, nech zarábajú koľko chcú.
Ministerstvo by malo návrh stiahnuť a ešte raz ho prepracovať.
Ak sa Vám článok páčil, podporte ho prosím na vybrali.sme.sk
