Mal som sen ... ako dopadnú voľby

Autor: Peter Cmorej | 28.2.2012 o 11:09 | Karma článku: 10,05 | Prečítané:  1786x

Je 11. marca, sedím pred televíziou a som príjemne prekvapený. Johnny Cash mimo parlamentu. Konečne. Aj s Muftym sú konečne tam, kde patria. Z nových strán sa dostali do parlamentu iba Obyčajní ľudia. Marketingový bullshit, strana 99 %, našťastie neoblbol dostatok ľudí a ostal mimo parlamentu. Aj keď tesne, ale predsa.

SMER nadpolovičnú väčšinu kresiel nezískal. Našťastie. Najväčším prekvapením je však nový líder pravice. Podceňovaná SaS predbehla aj stabilné KDH a stala sa lídrom. Konečných 10,6 % je síce menej ako pred dvomi rokmi, ale po tej špine, čo sa na nich posledné týždne valila, je to viac, ako čakali. Agentúram ich prieskumy veľmi nevyšli. Podobne sa naposledy sekli vari v 94, keď absolútne neodhadli volebný potenciál Moravčíkovej Demokratickej únie. Tá vtedy z nezvoliteľných štyroch percent vyletela až na 8,5 %.

KDH získalo 9,4 %, tesne nasledované Obyčajnými ľuďmi a Mostom, ktorí získali skoro zhodne 9 %, respektíve 8,9 %. SDKÚ preliezlo cez prah zvoliteľnosti a získalo 6,6 %. Oddýchol som si. SMER získal „iba" 70 poslancov. Tuším však, že tá pravá „sranda" ešte len začne.

Pytačky

Ivanko poveril zostavením vlády Róberta. Ale ako to už býva, nikto sa s ním nerozpráva. Frívolníci z KDH i naši maďarskí bratia majú živo pred očami osud bývalých Róbertových koaličných partnerov. Rozhovorom o zostavení vlády bráni zemetrasenie v SDKÚ. Dzurindovi s Miklošom nezlomila krky Gorila, financovanie, sitká ani iná z xy káuz. Pohár trpezlivosti pretiekol až volebným fiaskom. Kto vie, čo škrie funkcionárov SDKÚ viac. Či fakt, že ako najmenšia parlamentná strana nemajú nárok na žiadne lukratívne ministerstvo alebo fakt, že lídrom pravice sa stala SaS. Tá SaS, ktorú sa snažili tak vehementne potopiť. Nakoniec bol ten cirkus s Eurovalom a pádom vlády úplne zbytočný. Novou šéfkou strany sa stáva Žitňanská.

Rozhovory o tom, ako by mala vyzerať vláda, sa rodia veľmi ťažko. V SDKÚ skladajú vyjednávací tím. V SaS majú týždeň po voľbách ešte všetci opicu. Ubieha ďalší týždeň a Riško ešte stále nevie, koho by nominoval za premiéra. On to odmieta a nikomu inému sa do toho nechce. Jediný, kto je každý deň v médiách, je Matovič. Srší blahom a nápadmi. Kamera mu robí dobre. Najprv nechce byť v jednej koalícií s Gorilami. Žiada, aby sa Dzurinda s Miklošom vzdali mandátov. Neskôr chce za premiéra nestraníka.

Po dvoch mesiacoch rozhovorov prichádza 9 zo 16 poslancov Obyčajných ľudí so svojimi bodmi do programového vyhlásenia vlády. Matovič žiada, aby bol partnerom v koaličnej dohode každý jeden z jeho poslancov. Sú predsa nezávislé osobnosti a ľudia si ich zvolením vyžiadali občiansku vládu. Alojz Hlina otvorene vyhlási, že Matovičovi preskočilo a v jednom poslaneckom klube s ním nebude.

Fico zatiaľ deň čo deň vykrikuje: zlepenec!, anarchia! a láka nevestu ako malé dieťa na cukrík. KDH sa okúňa, ale kradmo si dáva pozor, aby ju nepredbehla maďarská deva. Po troch mesiacoch bezvládia konečne privolí. Vraj pre dobro a stabilitu Slovenska. Budeme myslieť sociálne a kresťansky.

Vládnutie

Už dlho nebolo v parlamente toľko srandy ako v týchto dňoch. SaS priniesla skutočne novú kultúru. Prvýkrát v histórii našej slovenskej demokracie nie je opozícia iba čisto deštruktívny prvok, ktorý zásadne nesúhlasí s každým návrhom vlády a inak nič neprodukuje. Poslanci SaS aktívne predkladajú návrhy zákonov, tak ako im to umožňuje ústava. Nesmelo sa k nim v aktivite pridávajú aj poslanci ostatných opozičných strán. Nechcú byť za mantákov. Interpelácie ministrov sú na dennom poriadku. Otázky sa týkajú väčšinou podkladov potrebných k príprave návrhov zákonov. Najmä smeráckym ministrom to nie je vôbec po vôli a odpovediam sa vyhýbajú, ako len môžu.

SaS na to išla šikovne. Na začiatku si zvolila témy, kde sa dalo dohodnúť so Smerom i s KDH. So zmenami v trestnom zákone nemal problém ani minister spravodlivosti Lipšic,  ani právny experti Smeru. Právnikov v SMERe nájdeme celkom dosť, veď aj Róbert je docent, zato z ekonomických „expertov" Smeru si Sulík uťahuje jedna radosť. Po tej historickej chvíli, kedy sa koalícia dohodla s opozíciou na niekoľkých zákonoch a spolu ich aj prijali, sa idylka rýchlo skončila a každý návrh opozície je zmätený zo stola.

SaS si schválne vyberá témy z predvolebných programov koaličných strán. Buď také, ktoré tam mali iba tak naoko a nikdy ich nemysleli vážne, alebo také, ktoré im nemajú šancu prejsť u druhého koaličného partnera. Správne zvolené témy vyvolávajú rozbroje, Róbert ukazuje svoju dominanciu a KDH sotva rok po voľbách vyzerá pred voličmi ako partia nesvojprávnych šašov. „Dávam boľševikovi ešte rok", hovorí si Sulík a ráta odmietnuté návrhy zákonov, ktoré zatiaľ nazhromaždil v zásuvke.

Riško prestrelil. Uplynulo iba niekoľko mesiacov a vláda padla. Dôvodom však nie je koaličná kríza. Vo februári 2014 Slovensko skrachovalo.

Slovensko skrachovalo

Výnos slovenských štátnych dlhopisov išiel už dlho od deviatich k piatim. Len čo sa Róbert stal premiérom, úroková sadzba našich bondov poskočila skoro o pol percenta. Finančné trhy nie sú zábudlivé a dobre si pamätajú talent pána premiéra míňať cudzie peniaze. Veľkohubé vyhlásenia o návrate k predraženým PPP projektom, štrukturálne investície a štátna pomoc, to všetko vnímali finančné trhy veľmi citlivo.

Problémom nebola ani tak výška sadzby, za ktorú si požičiavame, ako skôr nezáujem investorov o naše dlhopisy. Prvýkrát sme nedokázali predať svoje dlhopisy už v novembri 2011. Slabý záujem investorov pokračoval aj pri ďalších aukciách. A tak sme prešli na predaj likvidnejších krátkodobých dlhopisov a aj to cez sprostredkovateľské banky, čo bolo, samozrejme, opäť o niečo drahšie. Dlh s krátkou splatnosťou má však tú zákernú vlastnosť, že ho treba pomerne často refinancovať. Splatnosť je splatnosť. Objem dlhu, ktorý sme potrebovali predať, sa každoročne zvyšoval.

Róbert si celý čas myslel, že je to blbosť. Nepomáhali varovania guvernéra ani kuvíkanie opozície. „Ako by sme mohli skrachovať? Veď máme dlh sotva 50 %, kým všetci naokolo sa blížia ku stovke.", vravel si. Čo si Róbert ani jeho experti nechceli pripustiť, bol fakt, že na výške dlhu absolútne nezáleží. Podstatná je dôvera. Ak raz finančné trhy prestanú veriť, že ekonomika je schopná nazhromaždený dlh niekedy splatiť, finančný tok vyschne a nastáva game over.

Slovensko by zrejme skrachovalo tak či tak, nech by bol pri kormidle aj sám Houdini. Róbert iba pritlačil na plyn. Pohľad naspäť ukazuje, že o osude Slovenska sa rozhodlo už vtedy, keď malá slabá ekonomika žijúca zo skladania áut a LCD televízorov privolila, že bude splácať dlh omnoho silnejších a väčších ekonomík. „Hlupáci", pomyslel si Jean-Michel Six, analytik Standard & Poor's, a znížil nám rating na D. Mimovoľne sa pritom pousmial nad Sulíkovým blogom s názvom „I said that !", ktorý prebrali Financial Times. Za posledné roky sa ukázalo, že žiadna pôžička pre Grécko nebola tá posledná. Rady prijímateľov pôžičiek z Eurovalu sa povážlivo rozšírili a v Eurózóne už nie je jediná krajina s ratingom A. Ako prvá to však naplno schytala najslabšia krajina. Slovensko.

V marci nedostali dôchodcovia dôchodky. Ani v apríli, ani v máji. Zavládla blbá nálada. V septembri sa konajú voľby. Vyhráva SaS s 30 %. Jeden z ťahákov volebného programu je  sľub ustanoviť samosudcu, ktorý bude odoberať volebné právo vybraným účastníkom rôznych reality show a podobne. A všetkým, čo preukázateľne volili SNS alebo Noru Mojsejovú. Následne som sa zobudil. Už to bolo príliš veľké sci-fi. „Bisťu, tých by som volil", vravím si.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?