Kapitálové životné poistenie je paprodukt pre paporadcov

Autor: Peter Cmorej | 31.1.2012 o 12:00 | (upravené 24.9.2014 o 0:21) Karma článku: 11,48 | Prečítané:  18291x

Kapitálové životné poistenie (KŽP) je zastaraný produkt, ktorý dnes nikomu neodporúčam. Ak si dnes uzatvoríte KŽP, iba prídete o peniaze. Vypisujem to všade možne už roky rokúce a zopár ľudí ma za to veľmi nemá rado. Dnes konečne komplexný článoček prečo je KŽP zlým riešením. Konečne som si sadol na zadok a zozbieral tvrdé dáta.

Aby som Vás neunudil k smrti, článok som rozdelil na dve časti. V prvej, menej zaujímavej, som popísal, čo za čudo to KŽP vlastne je, ako funguje, aké sú typy a ako je určované „garantované zhodnotenie". V texte, ktorý práve čítate, sa dozviete dôvod rezultátu, prečo je dnes KŽP úplne nevhodný produkt a prečo v tomto produkte prídete o peniaze.

Z prvej časti si požičiam niekoľko faktov, ktoré sú pre nás podstatné: kapitálové životné poistenie (KŽP) je vždy spojené so sporením, presnejšie, so sporením do dlhopisov. Pravidlo znie: ak vám poisťovňa garantuje výplatu nejakých peňazí, máte KŽP. Dôležité je slovo garantuje.

Garantované zhodnotenie, takzvaná technická úroková miera (TUM), nie je ani náhodou rovná reálnemu zhodnoteniu vašich peňazí. Reálne zhodnotenie je vždy nižšie. Ak máte drahú zmluvu, môže byť až záporné. „Garantované zhodnotenie" sa rokmi znižovalo. Čím máte mladšie KŽP, tým máte „garantované zhodnotenie" nižšie. Koho z predchádzajúcich viet zaujalo niečo tak, že chce vedieť podrobnosti, nech sa páči, prečítajte si prvú časť textu.  

Garantované zhodnotenie a podiely na zisku, ktoré poisťovňa vypláca ak nejaký zisk dosiahne, sú hlavnými predajnými argumentmi poisťovákov a kváziporadcov, čo predávajú KŽP aj v dnešnej dobe. V jednej známej trojpísmenkovej firme koluje „průpovídka", že oni sú firma konzervatívna a aby mal klient do budúcna niečo garantované, každému treba dať KŽP. Podľa môjho skromného názoru ide o ruinovanie finančnej budúcnosti neborákov klientov, vyplývajúce z toho, že trojpísmenková firma je plná neználkov a alibistov (česť výnimkám).  Na konci článku dúfam pochopíte prečo si to myslím.

Prečo je KŽP zlým riešením

Inflácia USA 1960 - 2010Kapitálové životné poistenia zažili svoj zlatý vek v dobách, kedy celý svet veril, že inflácia bola raz a navždy porazená a už nás čakajú iba časy s jemnou infláciou niekde na úrovni okolo 3 %. Svet mal za sebou obdobie (cca 10 rokov) s možno najnižšou infláciou v histórií (grafy). Posledné KŽP sa u nás horúčkovito predávali v roku 2006, keď sa už vedelo, že od nového roka padne TUM z 3,5 na 2,5 %. Odvtedy po KŽP ani pes neštekol. Renesanciu zažilo KŽP s finančnou krízou. Garantované zhodnotenie sa vystrašeným občanom predávalo skoro samo.

Lenže s finančnou krízou sa zbúrali všetky dovtedy zaužívané ekonomické stereotypy a výrazne sa zmenili predpoklady, z ktorých sa dá do budúcna vychádzať. Všetky problémy sa začali riešiť tlačením nových peňazí a dnes neviem o jedinom ekonómovi, ktorý by si naďalej myslel, že nás čakajú ďalšie desaťročia s nízkou infláciou. Skôr sa každý modlí za vyššiu ale regulovanú infláciu, lebo je to najmenej bolestivá cesta z obrovských dlhov, ktoré sa nahromadili. Všetky ostatné spôsoby sú horšie.

Stačí si dať do Googlu slovné spojenie „crisis solution inflation" a máte čítania na niekoľko popoludní. O vyššej inflácií hovorí napríklad hlavný ekonóm banky Morgan Stanley, Joachim Fels, alebo hlavný ekonóm medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard. O vyššej inflácií ako ceste z dlhov sa hovorilo aj na stretnutí G20.

Ako dopadnú Vaše peniaze v KŽP

V prípade vyššej inflácie sa peniaze uložené v dlhopisových investíciách, akou je aj KŽP, výrazne znehodnotia. Kam to až môže viesť som už dávnejšie popisoval v článku o dlhopisoch. Niektoré pasáže a citáty z výbornej knihy českého ekonóma Pavla Kohouta „Investiční strategie pro třetí tisíciletí" zopakujem.

Výstižný je príklad britských štátnych dlhopisov vydaných za účelom financovania prvej svetovej vojny. Britská vláda nikdy v histórii nevyhlásila štátny bankrot. Dlhy z prvej svetovej vojny však boli veľmi ťaživé. Splácanie kupónov tridsaťročných štátnych dlhopisov vydaných v roku 1917 pohltilo v roku 1932 dve pätiny všetkých britských daňových príjmov. Perspektíva nutnosti splatiť istinu (aj keď dátum splatnosti bol ešte pätnásť rokov vzdialený) znamenala pre britský štátny rozpočet hrozbu bankrotu. Bolo jasné, že situáciu je potrebné riešiť neštandardným spôsobom.

Vláda zorganizovala obrovskú kampaň apelujúcu na vlastenecké cítenie Britov. S pomocou maklérskych firiem (ktoré inkasovali tučné provízie) presvedčili verejnosť, aby vymenili tridsaťročné dlhopisy s 5 % kupónom za dlhopisy s nekonečnou dobou splatnosti (tzv. perpetuity) s kupónom 3,5 %. A potom prišlo niečo, čo denník Financial Times nazval doslova „masívnym švindlom". Priemerná britská ročná inflácia dosahovala v rokoch 1932-1997 hodnotu 6,31 %.

Nešlo teda o žiadnu zbesilú hyperinfláciu, napriek tomu v priebehu tohto obdobia spotrebiteľské ceny celkovo vzrástli o 5250 %. Čo znamená, že v dôsledku inflácie poklesla reálna hodnota britských vojenských dlhopisov o 97,7 %. Dôverčivý investori boli riadne napálení a išlo to aj bez štátneho bankrotu a podobných nepríjemností. Rastom inflácie neboli, pochopiteľne, postihnuté iba vojenské dlhopisy, ale všetky pevne úročené cenné papiere denominované v britských librách.

V USA vlastníci dlhopisov v dobrom nespomínajú na obdobie rokov 1940-1980. Americká vláda a FED vtedy zastávali módny názor, že prostredníctvom voľnejšej monetárnej politiky je možné stimulovať ekonomiku (mimochodom, to isté rozprávajú aj dnes). To sa však nestalo - v dlhšom časovom období nemala uvoľnená menová politika na rast HDP prakticky žiadny vplyv, za to mala za následok podstatný nárast inflácie. Reálna hodnota dlhopisov poklesla v danom období o 70 %.

Je potrebné dodať, že zámerné znižovanie reálnej hodnoty štátneho dlhu prostredníctvom inflácie bolo v priebehu 20. storočia celkom bežným javom. Ťažko by ste hľadali krajinu, kde sa to nestalo.

Nie, páni kváziporadcovia, nebudú podiely na zisku a peniaze sú skutočne v dlhopisoch
Niektorí horliví zástancovia KŽP sa do zblbnutia oháňajú v minulosti pripísanými podielmi na zisku. „Však výnosy 6-7 % nemali ani akcie". To je síce často pravda, lenže to by ste museli najprv vedieť z čoho tie podiely na zisku pochádzali. Dlhopis má totiž aj svoju trhovú hodnotu. Najdôležitejším faktorom, ktorý vplýva na hodnotu dlhopisu sú úrokové sadzby. Ak úrokové sadzby klesajú, hodnota dlhopisov rastie, naopak ak stúpajú, hodnota dlhopisov klesá. Podrobnosti nájdete v článku o dlhopisoch.

Podstatné je, že dnes sú úrokové sadzby centrálnych bánk na historických minimách. Už nemajú kde klesať. Nie ako v minulej a predminulej dekáde, z ktorej pochádzajú prezentované výnosy. Poisťovňa jednoducho predala dlhopis, ktorý s poklesom úrokových sadzieb zrazu vzrástol na hodnote a namiesto neho kúpila do portfólia iný dlhopis, ktorý tiež spĺňal podmienky zaistenia výnosu technických rezerv poisťovne. Rozdiel bol zisk. To sa tak skoro opakovať nebude.

Že to netvrdí iba nejaký internetový pisálek, môžem dokumentovať na zrejme najkomplexnejšej investičnej ročenke, ktorá existuje, Credit Suisse Global Investment yearbook 2011, kde sa úrokovým sadzbám, inflácií a ich vplyvu na výnosy dlhopisov venuje pekných pár strán (od str. 11).

Pre mňa najzábavnejším „argumentom" predavačov KŽP je tvrdenie, že to s dlhopismi som si celé vymyslel, poisťovne peniaze klientov „normálne" investujú do všetkého čo vynáša a garantujú klientom toľko, aby na tom zarobila aj poisťovňa, aj klient. Kde to mám vraj napísané, že peniaze sú v dlhopisoch. Tak napríklad vo výročných správach jednotlivých poisťovní. Áno, opatrenie NBS (7/2008) hovorí, že technické rezervy poisťovne môžu byť investované vo všetkom možnom vrátane akcií, realita je však niekde úplne inde.

Otvoril som si výročné správy za rok 2010 dvoch poisťovní, ktoré majú zrejme najväčší podiel na predaných KŽP, Allianz a Metlife Amslico.  To čo som hľadal bol finančný majetok poisťovní. Ten zahŕňa aj technické rezervy poisťovne. Podiel dlhových cenných papierov na celkových finančných aktívach poisťovne Metlife Amslico bol k 31.12.2010 86,6 % (str. 56 výročnej správy). Vo finančnom vyjadrení ide o 602 520 000 Eur v rôznych dlhových papieroch. Allianz delí cenné papiere na tie s premenlivým a tie s pevným výnosom. Podiel cenných papierov s pevným výnosom bol k 31.12.2010 až 97,1 % (str. 80). Allianz má v rôznych typoch dlhopisov 1 374 646 000 Eur. Celkom slušná sumička. A to všetko je v dlhopisoch.

Zrušiť KŽP ?

V prvom rade záleží na tom, akú vysokú TUM máte. Ak 5 %, prípadne viac, uvažoval by som o ponechaní zmluvy. Ak máte TUM nižšiu podľa môjho názoru je zmluvu lepšie zrušiť. Prvé dva roky ste platili poplatky, ktoré Vám nikto nevráti. Avšak za tú sumu čo tam platíte môžete byť buď v inom type poistenia poistený na omnoho vyššie sumy, alebo Vám ostanú peniaze aj na normálne sporenie do podielových fondov. Budúci efekt bude pre vás omnoho vyšší ako z KŽP kde vám za X rokov vyplatia garantovanú sumičku a pôjdete si za to kúpiť možno televízor. Lacnejšiu radu.

Ak máte vysokú TUM a platenie KŽP Vás nezaťažuje tak, že nie ste schopný odložiť nič navyše, môžete o zmluve uvažovať ako o lepšom sporiacom účte. Inak dajte od KŽP ruky preč. Jediné čo Vám dnes KŽP garantuje je strata kúpnej sily peňazí.

V texte som použil pasáže z knihy: Kohout, P.: Investiční strategie pro třetí tisíciletí, 5. vydanie, GRADA Publishing, Praha, 2008, 288 s., ISBN 978-80-247-2559-8

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?