Do čoho (ne)investovať

Autor: Peter Cmorej | 12.9.2011 o 11:51 | (upravené 19.9.2011 o 15:07) Karma článku: 12,13 | Prečítané:  13588x

„keď už tak pekne radíte čomu sa vyhnúť, poraďte už niekedy aj do čoho investovať ..." Podobné otázky dostávam pomerne často či už v rôznych diskusiách alebo mailom. Prosím nečakajte, že Vám budem anonymne bez toho, aby som o Vás niečo vedel, radiť konkrétne investície. Bolo by to silne neprofesionálne a určite by som nepotešil ani editorov blogov SME. Napriek tomu Vám dnes namiesto klasickej klišé odpovede, „závisí od Vašich skúseností, očakávaní a investičného horizontu", poradím aspoň ako si správne vybrať.

Predtým ako sa rozhodnete do niečoho investovať, zistite si odpovede na nasledujúce otázky:
Aké poplatky sú s investíciou spojené?
Komu každému platím poplatky?
Ako je zaplatená osoba, ktorá mi investíciu ponúka?
Ako budem môcť investíciu predať keď sa ju raz rozhodnem ukončiť?
Aké sú s investíciou spojené riziká?
Koľko môžem reálne zarobiť?

Poplatky

Poplatky sú alfou a omegou každého produktu. Dávajte si pozor nie len na výšku poplatkov, ale aj na ich počet a rovnako na počet subjektov, ktoré sú na Vašej investícií nejako zainteresované. Nikto totiž nerobí zadarmo. Napríklad je veľký rozdiel, či investujete prostredníctvom poisťovne alebo priamo do podielového fondu. Kým pri investícií cez sporiaci plán priamo do podielového fondu platíte iba poplatky fondu, ak Vám robí „prostredníka" poisťovňa, poplatky fondu spravidla ostávajú rovnaké a poplatky poisťovne platíte navyše.

Rovnako je obrovský rozdiel ak je TER (total expense ratio) Vášho fondu niekde v rozmedzí 1,5-2 % p.a. alebo ak je niekde okolo 5 %. TER vyjadruje aké percento fondu „spapká" fond ročne na svoju obsluhu, teda na poplatky. Dosť ťažko sa dosahujú aspoň priemerné výnosy, keď idete každý rok proti skoro automatickej strate 5 %. Rozdiel v poplatkoch o 3 % Vám zhltne za 20 rokov až priepastných 30 % z nasporenej sumy a za 30 rokov je rozdiel v nasporených sumách skoro 50 %!

Skoro stopercentne platí pravidlo „čím jednoduchšia poplatková schéma, tým lepší produkt". Niektoré spoločnosti dokážu byť veľmi kreatívne: „poplatok za držiteľskú správu portfólia", „poplatok za vedenie účtu", „poplatok za správu sporiacej schémy". Centík ku centíku a zrazu zistíte, že na poplatkoch Vám ročne strhávajú desiatky Eur. Keď máte niekde napísaný správcovský poplatok 0,125 % mesačne, tak nezabúdajte, že rok má 12 mesiacov a, voala, poplatok je zrazu 1,5 % ročne.

Neverte

Každý produkt, každá inštitúcia, má nejaký sadzobník poplatkov. Vyžiadajte si ho a preštudujte si ho. Vy budete platiť tie poplatky, nikto iný. Keď Vám niekto do očí povie, že niečo je bez poplatku, ešte neznamená, že je to pravda. Ten, čo oproti Vám sedí, často Váš kamarát, ten možno sadzobník poplatkov ešte tiež nevidel. Ale niekto mu povedal, že je to bez poplatkov a on tomu verí, lebo tomu chce veriť. Lebo sa teší, aký super produkt Vám predá (lebo oni mu vysvetlili, že je super) a ešte na tom aj zarobí. Dvojnásobná radosť.

A to je práve ten problém. Človek, ktorý tam s Vami sedí, to nerobí pre Vaše modré oči, nežije zo vzduchu, ani z lásky k svojim blížnym. Za svoju prácu je zaplatený a neplatí ho nikto iný ako Vy! Jeho výplata sa negeneruje kdesi zo vzduchu, v produkte nie sú žiadne iné peniaze ako Vaše a preto Vás musí zaujímať, z čoho je ten človek platený.

Ak sprostredkovateľa neplatíte priamo, určite je pre Vás lepšie presne vedieť, ktorá časť z Vašich peňazí .. a hlavne koľko .. je určená na náklady distribúcie, ako počúvať blbosti typu „počiatočné podielové jednotky, ktoré sa nakupujú prvé dva roky, sa Vám zhodnocujú" alebo „nevratné emisné ážio je iba taká zábezpeka, ktorá sa investuje".  Nie, počiatočné podielové jednotky sa Vám nezhodnocujú a emisné ážio nie je žiadna zábezpeka.

Likvidita, likvidita a ešte raz likvidita ..

„Treba investovať do pozemkov, do nehnuteľností. Robili to už naši starí rodičia." Zaujímavý nápad. Má však jednu chybičku krásy. Do stien sa zle hryzie a hruda hliny sa ťažko trávi. Ak raz budete peniaze zo svojej investície potrebovať,  je veľký rozdiel či predávate podielový fond alebo akciu na burze, kde sú milióny nakupujúcich z celého sveta na jednom mieste (likvidný trh) alebo kdesi v Avíze inzerujete predaj bytu. Bytu za niekoľko miliónov sa nezbavíte tak ľahko ako akcie za 100 dolárov.

Už ste si skúsili predaj nehnuteľnosti v čase zamrznutého hypotekárneho trhu? A čo ak predsa len príde raz tá inflácia, ponožkové úspory obyvateľstva sa vyparia a úrokové sadzby vyskočia na dvojciferné hodnoty? Kto vtedy kúpi Vašu nehnuteľnosť? A ak nebodaj niekoho napadne, že vyššia daň z nehnuteľností a z energií by bola super zdrojom štátneho rozpočtu? Z investície sa môže stať veľmi ľahko nočná mora.

„Zlato, kúpme zlato." Zlaté mince, odliatky, prútiky, bankomaty na zlato .. všade samé zlato. Už aj Onur z hlavnej stanice ponúka výhradne zlaté Roleksky. Žiaľ zlato sa tiež dosť zle roztiera na chlieb. Komu ho predáte ak sa ho raz budete chcieť zbaviť? Skúsite opäť Avízo? Alebo budete behať po zlatníctvach „za koľko kúpia"? Myslíte si, že nejaký zlatník Vám dá cenu z nejakého grafu? A prečo by mal? Hlavne keď budú po uliciach behať stovky Vám podobných.

Že Vám firma čo Vám zlato predala garantuje jeho odkup? Ako s.r.o. zo základným imaním 5000 Eur Vám zagarantujem aj lety na Mars na ďalších sto rokov dopredu. Samozrejme v zlatej rakete. Zlatá minca sa dá samozrejme použiť aj ako legálne platidlo. Lenže za hodnotu, ktorá je na nej vyrazená, nie za obsah zlata, ktorý má. Alebo sa vyberiete do Londýna, či Vás na deň nezoberú za člena burzy London bullion market? Ponúkate predsa garantovanú fyzickú dodávku. Pridáte aj zlaté zuby po babičke. „Investovanie" do zlata si zaslúži osobitný článok (tu je :).

„Diamanty, diamanty sú večné." A večné veky Vám môže trvať aj kým sa ich zbavíte. Kým pri zlate existuje aspoň nejaký reálny burzový trh, ktorý určuje nejakú reálnu cenu, graf vývoja hodnoty diamantov maľuje nejaká rodina obchodníkov s diamantmi kdesi doma vo Photoshope. Ak náhodou patríte medzi šťastných vlastníkov, schválne si skúste zbehnúť do klenotníctva, či Vám klenotník ponúkne cenu aspoň podobnú tej, za ktorú ste diamant kúpili. Je ťažko uveriteľné, že sa nájdu dokonca takí vtipálkovia, ktorí nabádajú ľudí, aby si na investíciu do diamantov zobrali úver.

Aby ste ma zle nepochopili. Kúpte si byt. Aj dva. Aj niekoľko zlatých mincí si kúpte a priateľke nasaďte na prst diamant. Ale držať 90 % peňazí v zlatých tehličkách, alebo mať 10 garzóniek je minimálne nerozumné.

Diverzifikácia

„Nemať všetky vajíčka v jednom košíku" je stará známa múdrosť. A veľmi pravdivá. Problémom nemusí byť iba likvidita, ktorú som popisoval v predchádzajúcom texte. Nemenej dôležité je, aby nemali všetky vajíčka „rovnakú dobu trvanlivosti". Koncentrované riziko je veľmi zákerná záležitosť. Mať všetky peniaze napríklad v akciách ruských firiem sa skôr podobá stávke v kasíne na červenú.

Diverzifikácia nie je ani to, keď presuniete 50 % peňazí napríklad do akcií brazílskych firiem. Akciové trhy sa navzájom ovplyvňujú a väčšina akcií sa správa v prípade nepriaznivých udalostí veľmi podobne, aj keď sú z opačného konca sveta. Keď investujete, investícia má byť rozložená tak, aby malo portfólio potenciál slušne obstáť aj v trhovo nepriaznivej situácií. Diverzifikácia znamená rozloženie investície medzi rôzne triedy aktív, či už finančných (akcie rastové, akcie defenzívne, dlhopisy, fondy s riadeným rizikom, opčné stratégie, ..) alebo nefinančných (nehnuteľnosť, zlato, umelecké predmety, ..). Niektoré triedy „aktív" korelujú viac, niektoré menej.

Rovnako nerozumné je mať všetky peniaze v termiňákoch alebo kdesi v ponožke. Ak Vám padne v rulete čierna (inflácia) trpko zaplačete. Ste konzervatívny ? Kecáte. Pozrite sa pravde pekne do očí. Máte len málo skúseností.

Keď už hovorím o koncentrovanom riziku, neinvestujte do žiadnych čínskych realitných fondov, fondov stavajúcich nemocnice v Abú Dhabí a ani do firiem, ktoré že vraj zháňajú peniaze na venture capital projekty, najlepšie v biotechnológiách.  Neviem ani čo je horšie, či extrémne investičné riziko alebo netransparentnosť týchto „investícií". To tie peniaze dajte radšej na charitu.

Hrúbka Vašej peňaženky a očakávania verzus realita

Žiaľ, aj vo financiách platí, čím máte viac peňazí, tým máte viac možností. Ak chcete mesačne odkladať 30 Eur alebo chcete jednorázovo investovať 1000 Eur a Vaše znalosti sa začínajú, ale aj končia dvoma článkami, ktoré ste si prečítali na ako-investovat.sk, na ETF fondy a investovanie priamo na burze sa ma ani nepýtajte. Asi sa to zle počúva, ale žiaľ je to tak.

Tak ako si za 1000 Eur nekúpite pravý obraz Ľ. Fullu, tak nepochodíte ani priamo na akciovom trhu. Samozrejme, ak nechcete nakúpiť „fejky" alebo nejakú druhú triedu.

Dávajte si pozor na lákavé vyhlásenia o zhodnoteniach 15 - 20 % ročne. Aj keď nič nie je nemožné, nechajte si vysvetliť kde tie čísla nabrali. Graf za posledných päť rokov nič neznamená. Za prvé, papier znesie veľa, za druhé, dlhodobé štatistiky hovoria často niečo úplne iné (štatistika pre akcie a dlhopisy - graf v druhej polovici článku).

A na záver, zabudnite na zhodnotenie bez rizika. Každá investícia so sebou prináša určité riziko. Vždy by ste mali vedieť, o aký typ rizika, a s akou pravdepodobnosťou ide. Čím vyšší potenciálny výnos, tým vyššie riziko.

Želám Vám len samé dobré investičné rozhodnutia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?